Čaplovičov Facebook

Štát nedokáže nad Facebookom zvíťaziť. Nedokáže uhrať ani len remízu. Toto je základná realita, s ktorou sa treba zmieriť pri akýchkoľvek úvahách o boji proti šíreniu rasizmu cez web.

Kým v ére tlačiarenských strojov bolo možné zistiť, kto vydáva štvavé texty, nájsť ho, zastaviť a potrestať, zakročiť dnes je úplné sci-fi – najlepším dôkazom je stránka extrémistickej Slovenskej pospolitosti, ktorá normálne funguje a štát len ťažko nájde spôsob, ako ju odstaviť.

Ak teda existuje na Facebooku protirómska skupina so sedemdesiatimi tisícimi fanúšikov, nemá vôbec zmysel zaoberať sa otázkou, či je odpoveďou represia.

Nie preto, že by represia nebola v boji proti extrémizmu prípustná, ale preto, že tu je nemožná. Aj keby sa dosiahlo chvíľkové víťazstvo, dlhodobo sa štátu nepodarí ustrážiť extrémistov rovnako, ako sa hudobnému a filmovému priemyslu nepodarilo ustrážiť pirátov, pričom šoubiznis venoval celej snahe oveľa viac peňazí, energie, a kreativity, než majú Čaplovič s Trnkom a Kaliňákom.

Čo má teda podpredseda vlády robiť? Na hasenie momentálnej situácie môže napísať e­mail Facebooku, nech stránku vypnú. Hlavné je však riešiť príčiny, nie symptómy.

Ak dnes existujú tisíce ľudí, ktorým imponujú extrémistické názory, je to preto, že štát nedokáže účinne riešiť problémy Rómov, že zo škôl vychádzajú ľudia, čo nechápu, že byť súčasťou hoci aj virtuálnej skupiny, kde sa hovorí o plynových komorách, je absolútne zlo a že extrémisti sú aj vo vláde, odkiaľ dávajú ľuďom vzor.

Ak aj politici všetky problémy rozlúsknu, extrémisti z webu nezmiznú. Sociálne siete sa však vedia regulovať aj samy. Ak vám prekážajú extrémisti, pozrite sa, koľko vašich priateľov im virtuálne drukuje. A vyškrtnite ich zo svojho zoznamu.