Urbániho odchod bez pocty

Slovenská verejná scéna a zvlášť televízne diskusie utrpeli ťažkú ranu. Výzva predsedníctva HZDS Milanovi Urbánimu, aby vrátil legitimáciu, vyzerá takmer na výmaz z politickej mapy. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa vlastných slov presne pred rokom ho v HZDS navrhli za eurokomisára a už zostávali iba „dohody s koaličnými stranami", ide o kariérny pád vskutku závratný.

Z postu predsedu výboru pre európske záležitosti ho rodná strana azda nezosadí, ale autoritu čerpal Urbáni z pozície hlásnej trúby Mečiara, nie parlamentnej funkcie. Lúčiť sa predčasne by, isteže, mohla byť aj chyba. Život je pestrý, o čom ako autor postrehu, že „v iných stranách pri trošku opačnom názore ľudí vylučujú z poslaneckých klubov i  strany, u nás nie", sám Urbáni musí niečo vedieť. Prorockým a hlbokým videním sveta osviežoval Urbáni politický diskurz pravidelne. Jeho stratu vplyvu pocítia napríklad vlekári, pre ktorých chcel štátne odškodnenie za zlé poveternostné podmienky, ale i praví demokrati, ktorí by sa bez Urbániho nedozvedeli, že koalícia má o obsadení postov v STV „politické dohody". To bol jeden z najväčších výkonov podpredsedu HZDS, ktorým sa zapísal do dejín. Väčším bol už len peší pochod cez mesto až na Tomášikovu so siedmimi miliónmi v igelitke. Čo, samozrejme, sa nikdy nestalo, nosič igelitky „len" legalizoval zdroje na nákup vozového parku...

Otázka, čo chcel Urbániho vyhostením Mečiar povedať, je nie pre komentátora, ale odborníkov z inej oblasti. V HZDS zrejme začínajú (pokračujú) previerky pred voľbami a Urbáni bol dlhodobo nepopulárny na každej úrovni strany. Trochu aj preto, že ako výnimka z pravidla sa vzťahovo a mentálne cítil bližší opozícii i „Európe". Do HZDS sa valí nová krv a samé dôveryhodné tváre. Budúcnosť nie je Urbáni, ale Straková, Kapráliková a spol.