Podstata návrhu sudcov Gavalca, Ďurišovej, Berthotyovej a Paludu je jednoduchá - Ústavný súd porušil ich ľudské práva, lebo od augusta nebol schopný rozhodnúť nieže o tom, či zvolenie Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu bolo ústavné, ale ani len o vydaní predbežného opatrenia, ktorým by ho postavil mimo výkonu funkcie do definitívneho rozhodnutia o veci.
Na vlastnom príklade ukazujú, prečo váhanie spôsobuje oveľa vážnejšie následky, než keby bol Harabin pre istotu odstavený - Paludovi dočasne pozastavili výkon funkcie, zvyšných troch preradili na vybavovanie inej agendy. Ak by raz Ústavný súd spochybnil Harabina vo funkcii, následky by boli nedozerné - okamžite by sa začali objavovať hlasy spochybňujúce rozhodovaciu činnosť celého Najvyššieho súdu počas jeho panstva. Ústavní sudcovia mohli hroziacemu zmätku zamedziť, keby okamžite vydali predbežné opatrenie a rýchlo rozhodli. Lenže kým v roku 2003 dokázali vymenovanie Harabina pozastaviť za tri dni, teraz to nezvládli ani za štyri mesiace. Zhrňme si teda, v akom štádiu sú kľúčové inštitúcie justície:
