Vďaka, sudcovia

Justíciu nemohlo postretnúť nič lepšie než stovky antidiskriminačných žalôb, ktorými sa sudcovia domáhajú odškodnenia za to, že mali nižšie platy ako kolegovia na Špeciálnom súde. Konečne totiž musí byť aj najjednoduchšiemu voličovi jasné, prečo je potrebná zásadná zmena v súdnictve.

Voľba klamára za šéfa Najvyššieho súdu, ľahostajnosť k neférovým disciplinárnym postihom či vysoké sumy prisúdené vládnym politikom nedokážu nikdy vyvolať takú vlnu verejného hnevu, ako keď si sudca vypýta 150-tisíc eur za nič. Prečo sa mám niekomu skladať na nový byt či auto? Táto otázka dokáže voličov spojiť rovnako spoľahlivo ako vidina odškodného spojila sudcov.

Štyri mesiace pred voľbami sa tak núka dokonalá politická agenda - urobiť poriadok na súdoch. Verejnosť je na zmeny pripravená, žiadna strana nemá chuť obhajovať Harabina, interné čistky a chamtivosť zároveň. Navyše padol doterajší argument pre politickú nečinnosť - že očista príde sama, zvnútra.

Počet sudcov, ktorí sa ani neboja verejne spochybniť zvolenie Harabina, ani nemlčia o nezmyselnosti odškodňovania, sa zredukoval na štyroch - Gavalca, Ďurišovú, Berthotyovú a Paludu. Vďaka im za žalobu na Európsky súd pre ľudské práva aj včerajšie vyhlásenie k diskriminačným žalobám. No na obrodu stavu s 1200 členmi je to málo. Že „nová krv" všetko zmení? Pravdepodobnejšie je, že každý nový sudca začne robiť presne to, čo vidí u starších kolegov.

Súdy potrebujú výmenu ľudí. Prvýkrát na ňu bola šanca po roku 1989. Druhýkrát pri vstupe do únie, keď jej právo začalo byť nadradené nášmu. Že by teraz dala platnosť Lisabonskej zmluvy zámienku na masové preskúšanie sudcov a prehodnotenie ich pôsobenia v justícii? Uvidíme, čo politici vymyslia. Sudcovia už spravili pre zmenu systému maximum.