V pozoruhodnom ospravedlnení írskym katolíkom (ktorí tvoria väčšinu obyvateľov tejto krajiny) vysvetlil pápež Benedikt XVI., prečo si myslí, že hriešni kňazi cítili pokušenie dopúšťať sa pohlavných aktov s deťmi.
V zdôvodnení sa píše: bolo to pre „nové a vážne výzvy viery, ktoré vyplývajú z rýchlej trasformácie a sekularizácie írskej spoločnosti. Prišlo tu k zrýchleným spoločenským zmenám, ktoré mnohokrát nepriaznovo ovplyvnili tradičnú vernosť ľudí katolíckemu učeniu a hodnotám".
Ako vieme, k zneužívaniu detí katolíckymi kňazmi nedochádzalo iba v Írsku, ale aj v ďalších krajinách, ale tým sa pápež radšej nezaoberal. Írsko navyše nie je jediným miestom, kde spoločenská tranformácia a sekularizácia znamenali spochybnenie náboženských hodnôt.
Životná realita
V tradičnejších časoch, ktoré nie sú až takou vzdialenou minulosťou, keď Boh zvrchovane vládol a väčšina ľudí stále hľadala morálne vedenie u kňazov - pastorov či rabínov - diktovala sexuálne správanie v mnohých prípadoch moc. Kresťania verili v hriech a na hodnoty zastávané cirkvou sa bral náležitý ohľad.
Pokrytectvo však poskytlo privilegovaným ľuďom vrátane duchovných určitú voľnosť. Zámožní muži mali milenky, profesori milostné romániky so študentkami, a dokonca aj obyčajný dedinský farár, ktorý síce neoplýval veľkým bohatstvom, ale disponoval istou spoločenskou a duchovnou mocou, často prijímal sexuálne úsluhy od ženy, ktorá bola ľahko po ruke, lebo sa mu starala o domácnosť.
Tieto praktiky sa prijímali ako životná realita a v mnohých chudobných a južanských krajinách je to tak dodnes, čo by mohlo vysvetľovať, prečo bolo zneužívanie zo strany duchovných odhalené prevažne na severe, kde spoločenské zmeny prebiehajú rýchlejšie.
Myšlienka celibátu - možno vznešeného, ale pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľného ideálu - sa stala tým pádom znesiteľnou. V renesančnom Taliansku mali koniec koncov deti aj pápeži.
Život žien v týchto tradičných štruktúrach bol poznačený veľkými obmedzeniami. Ešte aj v úzkych a voľnomyšlienkárskych aristokratických kruhoch, kde mohli mať aj ženy nemanželských milencov, mala žena za úlohu byť matkou a domácou opatrovateľkou. A práva detí vo väčšine tradičných spoločností pred nástupom zmien, na ktoré dnes pápež odkazuje, prakticky neexistovali. Zvrchovanú moc mali dospelí.
Formy puritánstva
Pápežovi Benediktovi XVI. a ďalším konzervatívcom môžu spoločenské a sexuálne revolúcie 20. storočia pripadať ako orgie voľnomyšlienkarstva. A v prípade niektorých ľudí to tak aj bolo: spomeňme si na pôžitkársky život gayov v Amsterdame alebo San Francisku, sexuálne zvyklosti v niektorých komunitách hippies a takmer feudálne erotické privilégiá rockových hviezd. To sa však netýkalo každého. Skutočné zmeny v krajinách, ako sú Írsko, Nemecko či Spojené štáty, sa týkali postavenia žien a detí.
Už nebolo správne, aby muži mali milenky, aby učitelia zažívali milostné vzplanutia so študentkami, aby kňazi prijímali láskavosti od svojich domácich. Ľudia začali byť menej tolerantní k pokrytectvu.
