V predvolebných debatách dominujú emocionálne zafarbené tvrdenia a vzájomné napádanie, pričom nad to všetko čnie maďarská tematika. Občas sa však, akoby omylom, začnú politici baviť o vecných návrhoch ich straníckej politiky, a teda o niečom, čo voliča môže skutočne zaujímať.
Jednou z takých relácií bola (z menšej časti) aj nedeľná relácia V politike. Pavol Paška potvrdzoval zámer Smeru získať voličov SNS („Mimochodom, dnes za začali 6. slobodné voľby v Maďarskej republike. Ústavou garantované práva menšín neboli dodnes naplnené.") a Ján Figeľ neschopnosť adekvátne reagovať na Paškove výpady. Na záver však prišlo aj na konkrétne programové návrhy strán.
Najviac vs. najmenej
Ján Figeľ uviedol predstavu KDH, ako bojovať proti kríze: „To, čo Slovensko potrebuje, (...) je vstup do odvodov. Ten systém je ťažkopádny a predražený, Slovensko patrí medzi štáty s najvyššou, percentuálne, záťažou práce a toto treba zmeniť."
Predseda parlamentu reagoval, žiaľ, nezaobišlo sa to bez invektív: „To je tak isto taká fóbia a klišé, ktoré tu pravica reprezentovaná opozíciou už štyri roky tlačí ľudom do hlavy (...) Slovensko patrí ku krajinám s relatívne najnižším zaťažením. To je daňový raj, pán Figeľ. A 19-percentná sadzba dane plus odvody sociálneho, zdravotného, nemocenského poistenia a fondu nezamestnanosti v globále najnižšej alebo jednej z najnižšej mier zaťažuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru."
Ako to teda je? Podľa komparatívnej správy OECD o zdaňovaní miezd zamestnancov v jednotlivých členských krajinách, bol na Slovensku v roku 2008 (najnovší komparatívny údaj) priemerný ročný náklad za prácu zamestnanca 19 160 dolárov (menej len v Mexiku - 11 442, najviac v Nemecku - 61 635). Z toho 7,5 percenta dal (priemerný) zamestnanec za daň z príjmu a 10,6 percenta na odvody sociálnej poisťovni.
