Nezvládnutá adolescentná mládež je problém nejednej rodiny. Zadarmo sa viesť na rodičoch, flákať sa a užívať si - ktorého poctivo pracujúceho rodiča by to po čase nenaštvalo?
Na tento spravodlivý hnev stavil súčasný premiér Fico, keď sa rozhodol nasmerovať krajinu k štátnemu bankrotu. My humanisti vieme, že Grécko bolo osvedčenou inšpiráciou celé tisícročia, tak prečo nie dnes? Či Fico tomu, čo robí, rozumie, alebo nie, je vedľajšie - pre politika je hlavné trafiť sa do túžob ľudu.
Chystajú sa vaši nepodarení potomkovia po vás dediť? Len nech sa chystajú, múdry rodič či starý rodič s nimi vybabre. Po predkoch zdedené majetky rozpredá (treba si užiť, kým je z čoho) a ešte pred koncom funkčného obdobia svojich sklerotických ciev im narobí poriadne dlhy - len nech si dedia.
Túto medzigeneračnú dynamiku vystihol šéf Smeru dokonale. Jeho výsledky za prvý rok po prijatí eura sú impozantné, ale blednú v porovnaní s cieľmi pre volebný rok 2010.
Rozprávka pre deti
Do eurozóny vstupovalo Slovensko s dlhom na úrovni 28 percent HDP a rozpočtovým deficitom hlboko pod tri percentá. Rok „dva" od vstupu do eurozóny vraj uzavrie Slovensko s dlhom v výške 41 percent HDP a rozpočtovým deficitom 5,5 percenta.
Samozrejme, toto je rozprávka pre poživačné a pologramotné deti. Nás, čo máme potomkov v zuboch, hreje vedomie, že ak všetko pôjde podľa Fica, skutočný štátny dlh na konci tohto roku prekročí 51percent HDP. To ešte deti nevedia, že splácať budú aj dlhy za PPP diaľnice. Vďaka nim stúpne do konca roku 2010 zadlženie štátu o úctyhodných 80 percent.
To je však nič oproti rozpočtovému deficitu, ktorý sa tento rok prehupne ponad magických 13 percent HDP. Magických preto, lebo rozpočtový deficit Grécka, ktorý spustil celoeurópsku až globálnu paniku, bol - hádajte koľko - áno, približne 13 percent. Síce pri vyššom celkovom dlhu Grécka, ale smer máme správny a dynamiku zadlžovania olympijskú, v Európe absolútne bezkonkurenčnú.
