Toto konštatovanie možno viac platí vo vzťahu k maďarskej menšine, menej alebo už vôbec nie smerom k rómskej minorite.
Práve v oblastiach hustejšie osídlených Rómami, napríklad na Spiši, sa ukazuje, že úsilie extrémistických strán nebolo vonkoncom márne. Percentá, ktoré spolu získala protirómska koalícia SNS a ĽSNS, by v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča bohato stačili na vstup do parlamentu. V Krompachoch, ktorými Kotlebovci aj tiahli, dosiahli spolu vyše 15 percent, v Rudňanoch, v obci s početnou rómskou komunitou, získali až 18,91 percenta, ale aj v Spišskom Hrušove, kde nežijú žiadni Rómovia, no mnohí prichádzajú do miestneho zdravotného strediska, tieto dve strany podporilo viac ako 11 percent voličov.
Predpokladom úspechu v tomto regióne nebola len takmer každodenná, často negatívna skúsenosť bielej väčšiny s rómskou menšinou, ale aj varujúca skutočnosť, že rómskej problematike sa doteraz s plnou vážnosťou nevenovala ani jediná ponovembrová vláda. Zakaždým a vždy sa nájdu dôležitejšie problémy, riešenie tohto neodkladného sa odsúva na neurčito.
Robte s nami poriadok, lebo o dvadsať rokov budeme robiť poriadok my s vami, povedal pred časom jeden stredoškolsky vzdelaný Róm v Levoči. Tento výrok nevedomky upozorňuje na dva závažné problémy, ktoré sa opakovane stávajú zdrojom nevraživosti medzi Rómami a Nerómami. Jednak na neschopnosť i neochotu veľkého počtu Rómov prevziať od štátu na seba aspoň tú najnevyhnutnejšiu časť zodpovednosti za svoj život a potom na obavy bielej majority z toho, že pri nastúpenom populačnom trende Rómov sa bude jej početná prevaha scvrkávať a zároveň budú neúmerne rásť požiadavky na udržiavanie štátom garantovaného životného štandardu pre rozrastajúcu sa menšinu.
