Asi pred týždňom publikovali tieto noviny z môjho pohľadu veľmi dobrý článok Michala Rehúša Pravica chce viac testov na školách (22. 6.). Autor v ňom vyjadruje presvedčenie, že testovanie by malo predstavovať iba jeden z viacerých rovnocenných nástrojov hodnotenia žiakov a žiačok.
Čítala som si reakcie na tento článok. Boli skromné. Nestrhla sa taká vášnivá ani taká bohatá diskusia ako pri téme obsadzovania vládnych kresiel, ale tak to už akosi u nás býva. Oblasti, v rámci ktorých máme takmer všetci osobné skúsenosti - a škola a vzdelávanie našich detí sú takou oblasťou - v nás nevyvolávajú takú silnú potrebu vyjadriť názor ako tie, na ktoré iba nazeráme zvonka, bez skúseností.
A práve diskutér odmietajúci Rehúšove argumenty mi nahral loptičku na dnešný smeč. Prikláňajúc sa k testovaniu, okrem iného tvrdí: „... v škole sa školí k poznaniu vedeckých disciplín, je tak? A veda je systém vedeckých teórií, a vedecká teória je súbor faktov vo vzťahoch, na čo iné ako na tie fakty sa treba pýtať?"
Súbor faktov vo vzťahoch - veľmi správne. Ten súbor faktov vo vzťahoch je pre žiakov základných škôl záväzne spracovaný v predpísaných učebniciach. Pozrime sa, ako je spracovaný napríklad v učebnici slovenského jazyka v treťom ročníku ZŠ.
Pre rozvoj myslenia je to veľmi dôležitý predmet, pretože tu sa deti prvý raz dotýkajú abstrahovania na istej úrovni - učia sa slovné druhy, slová sa im teda začínajú javiť vo všeobecnejších kategóriách (vlastnosť, činnosť, osoba, poradie, počet atď.) a do mysle vstupuje budovanie logických schopností.
Gramatické poučky sú však v tretiackej slovenčine také, aké si ich pamätám ešte zo svojho detstva: podstatné mená sú mená osôb, zvierat a vecí, pýtame sa na ne: kto? čo?; prídavné mená vyjadrujú vlastnosti osôb, zvierat a vecí, pýtame sa na ne: aký, aká, aké; slovesá vyjadrujú, čo osoby, zvieratá a veci robia, pýtame sa na ne: čo robí?
A teraz nasleduje prax z učebnicových cvičení a potom príprava na písomku či test. „Z okna môžeme pozorovať krásy Slovenska. Veľmi pekný je tok rieky Váh." Dieťa na základe poučky bez problémov určí, že slovo okno je podstatné meno - je to vec, zapadá do poučky.
So slovami „môžeme pozorovať", „krásy", „tok" už má problém. Váha. Čo je „krásy"? Aplikuje poučku - „no, osoba ani zviera to nie je, ani vec... je to prídavné meno, aký? krásy". „To by muselo byť krásny, krásna, krásne a niečo k tomu, napríklad výhľad alebo nie výhľad, ale les," vysvetľuje slovenčinu laicky rodič. „Les je vec?"
