i, a tak som si povedal, že raz v živote chcem vidieť aj Čierne more. Moja žena bola v detstve pri Čiernom mori trikrát. Túžila po dovolenke na romantickom mieste, s Bulharskom najprv nesúhlasila, ale presvedčil som ju.
A tak sme na Slnečnom pobreží, kde sú nahusto hotely, ľudia, slnečníky aj turistické vláčiky. "To je teda obrovská zmena oproti starým časom," hovorí moja žena. Ja si viem predstaviť, že pre rodinu s deťmi to musí byť dobrá dovolenka. Pláž je čistá, s mäkučkým pieskom, veľmi pomaly klesajúca do mora, takmer žiadne vlny, voda teplá. A taká je aj hotelová strava - aby chutilo mame, otcovi, deťom, a to bez rozdielu krajiny, z ktorej prichádzajú. Aby sa skrátka všetko zjedlo.
Keď už hovoríme o jedle, Bulharsko je známe svojím jogurtom, aspoň v Japonsku. Pred mnohými rokmi istý ruský lekár predstavil svetu bulharský jogurt a jeho blahodarné účinky na ľudské zdravie. Istá japonská potravinárska firma použila tento fakt, keď v čase môjho detstva začala vyrábať v Japonsku bulharský jogurt. V televízii vtedy stále bežala reklama a vštepila Japoncom dobrý obraz o Bulharsku - imidž nefalšovanej pravosti a jemnosti, akú má prírodný jogurt.
Tešil som sa na to, ako si dám pravý bulharský jogurt, ale v reštauráciách v Nesebare, v starom mestečku pri Slnečnom pobreží, nám čašníci stále ponúkajú iba rybu ugrilovanú tým najbežnejším spôsobom. Už nás aj oklamali. Typická šablóna - najprv veľmi kamarátsky prístup a nakoniec podraz. Zažili sme to niekoľkokrát. V reštaurácii, a dokonca aj v štvorhviezdičkovom hoteli, ktorý sme si objednali cez cestovnú kanceláriu. Zaplatili sme dvojposteľovú izbu, ale snažili sa nás ubytovať v kuchyni apartmánu s roztiahnutým koženým gaučom (izba apartmánu pritom ostala zamknutá). Keď som povedal, že nechceme spať celú dovolenku v provizóriu na rozťahovacom gauči, kamarátska manažérka zmenila prístup a zďaleka už nebola jemná ako jogurt.
