Tí sú zasa spokojní.
Club-Cola bol nealkoholický limonádový nápoj s obsahom kofeínu vyvinutý v polovici šesťdesiatych rokov súdruhmi v NDR. Na potravinárskej výstave Ex-Plzeň dostal v roku 1967 cenu ako revolučný nápoj východného bloku.
Limonáda sa stala rýchlo kultovým mokom celého Východu, pádom Berlínskeho múru jej sláva však utrpela. Slobodou dýchajúci Nemci prahli po origináli, a to nielen vo sfére gastronómie, kde Club-Colu nahradila americká Coca-Cola.
Východní Nemci sa úprimne tešili na historické zmeny ústiace do zjednotenia krajiny, dvadsať rokov po zjednotení tretina východných Nemcov priznáva, že sú výsledkom sklamaní.
Sklamanie z chýb
Zvlášť stredná a staršia generácia sa ráta k tým, čo zmenami viac stratila, ako získala. Len štyridsať percent z nej sa teší zjednoteniu. Pri zjednocovaní Nemecka už nebola v debate len sloboda, tá sa zrodila pred rokom pádom múru a jej kultivácia sa zdala byť nezvratnou. Zjednocovanie sa spájalo s víziou hospodárskeho zázraku, sna, ktorý sa pre mnohých nenaplnil.
Najväčšiu ranu Východu zasadil prepad na trhu práce. V priebehu prvých piatich rokov bolo zavretých štyritisíc podnikov, do roku 1991 prišlo o prácu 2,5 milióna ľudí. Podniky, ktoré neskrachovali v dôsledku plánovaného hospodárstva, boli položené dubióznou privatizáciou, ktorá sa krajinou prehnala ničivejšou silou ako cunami.
Až dnes Nemci otvorene hovoria o krádeži storočia, na ktorej sa do veľkej miery zúčastnili aj aktéri z demokratického Západu. I nešťastná Club-Cola sa v turbulentných časoch vytratila z trhu a až v roku 1992 sa obnovila jej produkcia pod ľudovým názvom „antiimperialistická limonáda", ktorá na truc dravým kapitalistom na etiketách skandovala - Hurá, ešte žijem!
