K napísaniu tohto článku ma priviedol rozhovor s mladým vysokopostaveným úradníkom súčasnej vlády. Predmet našej konverzácie súvisel s ropným zlomom, takže som sa ho spýtal, či pozná tento termín. Odpoveď bola, že nie. Keď som mu povedal, o čo ide, povedal „tomu ja neverím". A bolo. Pripravte sa, že ani vy nebudete veriť - najmä keď domyslíte jeho dôsledky.
Ropa je neobnoviteľný zdroj. Logický záver je, že raz bude všetka dostupná ropa vyčerpaná. Oponenti tvrdia, že na svete jej stále zostávajú veľké zásoby. Ekonomicky dôležitejšie však je, koľko ropy dokáže ľudstvo vyťažiť a dostať na trh a za akú cenu.
Ropným zlomom sa označuje obdobie, keď už nie sme schopní zvyšovať ťažbu, pretože ľahko dostupné ložiská sme už vyčerpali. Po ňom nás čaká cesta z kopca - pokles dodávok ropy a rast jej cien.
Kde nič nie je, tam sa nedá ťažiť
Ropný zlom nastal v USA v roku 1970. Odvtedy americká produkcia klesla na polovicu, a to aj napriek drahej ťažbe na Aljaške a v Mexickom zálive. V Rusku vyvrcholila ťažba v roku 1987, tesne pred zrútením ZSSR. V západnej Európe v roku 2001, v Mexiku v roku 2004 a v globálnom meradle v tom istom roku.
Od roku 2004 sa svetová produkcia všetkých tekutých palív drží na 85 miliónoch barelov denne. Stagnuje, hoci v roku 2004 bola cena ropy okolo 30 dolárov za barel a dnes je 80 až 90. Cena stúpla trojnásobne, ale ponuka ani o chlp. Prečo? Odpoveď je jednoduchá - viac ropy nie sú ropné spoločnosti schopné dodať na trhy.
Pristavme sa pri ložiskách ropy v Severnom mori. Produkcia tam dosiahla vrchol v 90. rokoch, šesť rokov stagnovala a od roku 2001 klesá. Počas desiatich rokov klesla o 40 percent aj napriek tomu, že BP, Shell či nórsky Statoil disponujú najmodernejšími technológiami a obrovským kapitálom.
Čo platilo pre Severné more, platí aj pre arabské polia. Tie jediné ešte neprekročili svoj zlom a držia globálnu ťažbu už šesť rokov na rovnakej úrovni.
