Celé roky sa ma snažia vydavateľstvá presvedčiť, že hudobný priemysel skapína. Hudba sa kupuje menej, tržby klesajú a dôvodom sú piráti, ktorí hudbu kradnú, znie ich verzia.
Moja skúsenosť ako roduverného Slováka sa však líši: tržby klesajú, lebo vydavateľstvá chcú moje peniaze, ale nestojím im za to, aby sa po ne natiahli.
Keď chcem kúpiť digitálny album od zahraničnej kapely, všetci veľkí predajcovia – od iTunes Store cez Amazon až po 7digital – mi vypíšu už zľudovenú hlášku „Tento obsah je vo vašej krajine nedostupný“. Teda – nemôžeme vám ho predať, lebo nemáme na to práva.
Svet je síce vďaka webu jedna globálna dedina, ale čo sa týka plateného digitálneho obsahu, malé krajiny ako Slovensko sú len také opustené domčeky pod lesom.
Tri zlé možnosti
Stále existujú možnosti, ako si zabezpečiť album od obľúbenej kapely. A všetky tri sú zlé.
Prvou možnosťou je klamať o svojej identite. Niektoré e-shopy mi predajú „nedostupnú“ hudbu, ak vyplním ako bydlisko fiktívnu adresu v USA. Ďalšie chcú viac – aby som platil americkou kreditkou alebo aby sa môj počítač tváril, že sa pripája z povolenej krajiny.
Nie je to zahanbujúce pre Slováka – zákazníka? Ako keby ma vyhodili z obchodu a ja som sa o chvíľu vrátil s nalepenými fúzami, prosiac, nech si, preboha, vezmú moje peniaze.
Druhou možnosťou je kúpiť si originál CD v kamennom obchode. Ak by som aj akceptoval, že cena je dvojnásobná oproti tým na webe, stále je tu jeden väčší problém: neviem, čo by som si s CD počal. Už je to pár rokov, čo používam výlučne netbooky, ktoré nemajú CD mechaniku a hudbu počúvam iba cez mp3 prehrávače.
Skutočne niekto odo mňa chce, aby som nielen zbehol do obchodu a potom to CD ručne stiahol do použiteľného formátu? A aby mi potom to CD zavadzalo na poličke?
