GLOSA TOMÁŠA ULEJA
Strasti a slasti webového casanovu

Prakticky neexistuje vzťah začatý v posledných rokoch, čo by nikdy neprešiel cez tzv. webovú fázu.

V deväťdesiatych rokoch to bola doména ajťákov a nerdov a začiatkom rokov začínajúcich sa na dvojku sme si o ľuďoch, čo využívajú na zoznámenie internet, mysleli, že sú čudní a majú nejaký problém.

Ale teraz pätina všetkých vzťahov a šestina všetkých manželstiev v USA sa začína na internetovej zoznamke, a to je ešte malé číslo, lebo prakticky neexistuje vzťah začatý v posledných rokoch, čo by nikdy neprešiel cez tzv. webovú fázu.

Úplne nový svet

Môžete byť hoci aj úplne analógový jedinec, slečny baliť v knižnici na posledné vydanie Foucaulta, ale aj tak vás zajtra bude hľadať na Facebooku, alebo Pokeci a bude chcieť len tak cez web prehodiť pár slov.

Tak sa pre celú generáciu mladých randiacich ľudí otvoril úplne nový svet. Už sa dajú baliť nielen susedy a známe známych, ale rovno celá republika. Ale jednoduchšie to nie je ani náhodou.

Internetový server Mashable.com sa pred rokom pustil do vyratávania okolností nových webových vzťahov a zistil, že oproti offline svetu musíme na webe v otázke vzťahov riešiť desiatky nových problémov.

Jedny sú paranoidného charakteru: lajkla mi status, takže sa jej páčim? Tak prečo stále na Facebooku uvádza, že nikoho nemá? A kedy ju o zmenu stavu na Facebooku požiadať? Prečo nenapísala status o včerajšom rande, ale spomína nejakého iného „týpka“ z minulého týždňa? A tak ďalej, a tak ďalej.

Banálne a hlúpe, no vynásobte si to pubertálnou neuváženosťou, prirátajte zaľúbenosť a máte na svete celú novú skupinu mindrákov, s ktorými sa musia mladí vyrovnať, no žiaden návod ani etiketa ešte pre ne nevznikla.

Potom je tu hromada problémov s minulosťou. Informácie o vašich minulých excesoch, naozaj dobrí kamaráti, ktorí pod vaším zamilovaným statusom povedia aj čo by nemali. A zistenie, že vaša bývalá sa bez vás na fotkách z dovolenky oveľa viac usmieva.

O 12 kilogramov ľahšie

Nehovoriac o tom, že ak si chcete cez web nejaké dievča nájsť, skoro sa nedá veriť tomu, čo o sebe vyhlasuje.

Ekonóm Steven Levitt vypočítal, že na sociálnych sieťach váži priemerná Američanka o 12 kilogramov menej, ako je reálny celoamerický priemer, je medzi nimi podstatne viac blondínok než sa vyskytuje v bežnej americkej populácii.

Muži zase príchodom na sociálnu sieť ako šibnutím čarovného prútika podrastú oproti priemeru o 2 centimetre.
Samozrejme, podstatne viac zarábajú a až 70 % používateľov, mužov i žien, vyzerá „nadpriemerne“.

Ale myslíte si, že im to nejako pomôže? Jedna z najväčších amerických zoznamiek OkCupid.com zistila, že ženy, o ktorých muži uviedli, že sú krásne (muži im v hlasovaní priradili päť z piatich bodov), majú často aj niekoľkonásobne menej nápadníkov ako tie, ktoré sú len nadpriemerne pekné (v priemere tri body z piatich).

V čom je háčik? O nablýskaných a krásnych ženách si muži myslia, že ich každý chce, a tak sa na ne jednoducho vykašlú.

Ak je však veľká skupina takých mužov, ktorí by o nej napríklad pre veľký nos povedali, že je škaredá - iní pocítia šancu a dievča stále žiadajú o rande.

Zoznamka teraz všetkým radí, aby neretušovali svoje fotky a ak majú trošku škaredšiu pleť, nech to len pekne ukážu.

Vravíte si, ach tá mládež, aké to má problémy? Vitajte vo svete, z ktorého vzniknú vaše vnúčatá. Alebo aj nevzniknú, stačí si všimnúť fakt, ako neblaho na randenie vplýva prokrastinácia a sociálne siete ako Twitter.

Podľa štatistík tej istej zoznamky majú ľudia s Twitterom oveľa menej času, a preto aj oveľa menej partnerov.

Tak si to teraz zrátajme: konkurencia oproti minulosti milionkrát narástla, už o ženu vašich snov nezápasíte s troma fešákmi z dediny, ale rovno s celou republikou. Milión možných zakopnutí a aspoň desaťkrát viac odmietnutí. A toľko zábavných videí namiesto randenia.

Tak sa niekedy pýtam, čo by vo svojich pamätiach dnes napísal taký Giacommo Casanova. A ešte horšie: ak by bol Facebook už v období Československa - narodili by sme sa vôbec?