Tomáš Gális: Čo čítať vo Fóre

Americkému historikovi Jamesovi Krapflovi vyšla pred dvomi rokmi na Slovensku kniha Revolúcia s ľudskou tvárou, v ktorej analyzoval tisícky letákov, plagátov a vyhlásení z revolučných čias.

Krapfl okrem iného píše, že sa veľká časť obyvateľstva namiesto skompromitovaného „reálneho socializmu“ dožadovala jeho zmeny a vylepšenia. Fakt, že sa krajina vydala iným smerom, dnes niektorí ľudia interpretujú ako zradu ideálov, podvod a konšpiráciu. Preto som Jamesa Krapfla požiadal, aby popísal spomínaný rozpor a aby odpovedal na otázku, či šlo skutočne o podvod. Napokon, pohľad človeka, ktorý nebol a nie je zainteresovaný v slovenskej politike, nie je nikdy na škodu.

Konšpiračné teórie sú bežnou reakciou na pocit vylúčenosti a existujú dobré dôvody, prečo sa tak občania na Slovensku môžu cítiť.

Čítajte komentár (Piano) >>

Inej – líbyjskej – revolúcii sa vo svojom článku venuje americká spisovateľka Ann Applebaum. Na rozdiel od väčšiny ľudí, ktorí komentujú situáciu v rozbúrenej krajine, Applebaum osobne navštívila Tripolis a úrady Prechodnej národnej rady.

Ako píše, hoci história zrejme nepozná revolucionárov, ktorí by zdedili také množstvo peňazí, Líbya má k šťastiu ďaleko a v budúcnosti na ňu čaká množstvo nástrah.

Úspech a prekliatie. Bude Líbya po Kaddáfím lepšia alebo horšia ako jej arabskí susedia?

Čítajte komentár (Piano) >>

O nástrahách, ktoré ohrozujú Európu, píše historik Milan Zemko. Z jeho slov, že príčinou opakovaných katakliziem v dvadsiatom storočí bola kríza politiky a slabí vodcovia – čo možno pozorovať aj dnes, až zamrazí.

Po Kohlovi, Mitterrandovi a Thatcherovej akoby prišli na rad síce slobodne zvolení, ale bezfarební štátni administrátori.

Čítajte komentár (Piano) >>

Tohto problému sa vo svojom článku dotýka aj maďarsko-rakúsky novinár Paul Lendvai. Jeho slová o bankrote politickej triedy v Ríme a Aténach nie sú oveľa optimistickejšie než tie Zemkove.