Čo sa musí diať v hlavách lekárov, ak ani v súčasnosti nestiahnu z obehu svojho predáka, ktorý s vážnou tvárou diskutuje o tom, či 30-percentné zvýšenie platov je dosť alebo nie?
Treba si ich správanie vysvetliť tým, že naozaj až tak preceňujú vlastnú užitočnosť, alebo ich strhla chamtivosť, keď na českom príklade videli, ako efektívne vydierať? A čo ak sú naozaj mnohí z nich iba zatrpknutí, pretože prichádzajú o významnú časť príjmov aj o prestíž?
Slovenskí lekári odborári porovnávajú vlastnú mzdu najmä s priemerom v slovenskej ekonomike. To je poctivejšie, ako ohurovať ponukami z Rakúska. Rovnako to totiž môžu urobiť stavbári, programátori či vedci.
Požiadavkám slovenských nemocničných lekárov sa nedá rozumieť, ani keď hovoria v násobkoch priemernej mzdy. Prečo by mal mať začínajúci lekár viac, ako je priemerná mzda? Lebo na rozdiel od mladého učiteľa či súdneho čakateľa zachraňuje ľudské životy?
Zrozumiteľné by bolo počúvať o tom, že slovenskí lekári sa chcú mať na pomery krajiny porovnateľne ako ich kolegovia v iných bohatých krajinách. Štatistika OECD hovorí, že naši lekári zarábajú viac ako dvojnásobok priemeru krajiny a nie sú tak relatívne chudobnejší, ako by boli v iných krajinách.
Túto štatistiku nemajú lekári radi, alergickejší sú už len na debatu o iných príjmoch, ktoré majú popri peniazoch od hlavného zamestnávateľa. V peniazoch pomimo, ktorých zrejme lekárom ubúda, treba hľadať vysvetlenie ich ukrivdenosti a tlaku na prudký rast oficiálnych miezd.
Už sa to nepatrí I
Z minuloročných dát z prieskumu, ktoré hovoria o tom, ako často sa ľudia stretli s neoficiálnou platbou u lekára a koľko si doktori vypýtali, Transparency International Slovensko odhadla celkové ročné výdavky na tieto prejavy vďačnosti a úplatky približne na 30 miliónov eur. Na porovnanie, to je zhruba výška nákladov na zvýšenie miezd lekárov, tak ako ho navrhuje vláda.
Keďže takýto prieskum sa robil na Slovensku prvý raz, nemožno povedať, či je dnes úplatkov u lekára viac ako v minulosti. Dôvodov myslieť si, že najmä drobných úplatkov ubúda, je napriek tomu viacero.
Najrozšírenejším ospravedlnením úplatku lekárovi je tvrdenie, že ide o prejav vďačnosti a o pokus odmeniť konkrétneho lekára. Tento zvyk vznikol v období, keď neexistovala možnosť zaplatiť za niečo navyše oficiálne. V súčasnosti je priama platba u lekára za mnohé veci vnímaná ako samozrejmosť. Legálne platby u lekára spopularizovalo aj za Zajaca dočasne zavedené platenie za návštevu ordinácie.
V každom prípade, mnohí pacienti sa v posledných rokoch naučili za platbu navyše vyžadovať niečo konkrétne a nesamozrejmé. Spolu s rizikom pristihnutia pri trestnom čine to urobilo z drobných pozorností čoraz viac nesympatickú a nepraktickú vec. Príjmy to zrejme znižuje najmä mladším lekárom v odboroch, kde nie je pacient taký odkázaný na doktora, ako napríklad na chirurgii.
Zmenu správania pacienta vidno aj v štatistikách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré hlásia čoraz viac informovaných a aktívnych pacientov. V stretnutí s nimi je lekár čoraz menej neohrozený pán situácie. Od doktorov tak zrejme vyžadujeme čoraz viac zodpovednosti, no oni za to dostávajú od nás v mnohých prípadoch menej peňazí a úcty.
Už sa to nepatrí II
Po plate a priamych platbách od pacientov sú tretím významným príjmom lekárov zväčša legálne provízie od farmaceutických spoločností. Ich história je podobná ako príbeh úplatkov. Pred desiatimi rokmi o nich pacienti viacmenej nevedeli a vnútri brandže nebolo pochýb, že ide o prirodzený, spravodlivý, nikomu neškodiaci súzvuk lekárov a biznisu.
Aj v tomto prípade sa vedomie zmenilo nielen na Slovensku. Najmä vďaka vládnej propagande. Lekár zarábajúci podľa toho, koľko predpíše, a rozhodujúci sa neraz podľa výšky provízie, nie potreby pacienta, je pre verejné zdravotníctvo hrozbou. Znižuje schopnosť zdravotníctva ľudí liečiť a navyše všetko predražuje.
Vlády tak na farmafirmy tlačili nielen verbálne, ale aj reguláciou, ktorá znižovala motiváciu platiť lekárom za predpis. To v konečnom dôsledku mení aj politiku predajcov liekov, ktorí už teraz stále viac vyhľadávajú iné formy marketingu. Lekári ako díleri pre nich strácajú atraktívnosť.
Príkladom je aj zákon schválený touto vládou, ktorý od decembra berie lekárom plnú moc rozhodovať o výbere generík. Pri predpisovaní musí po novom lekár napísať účinnú látku, a hoci aj nejaký liek odporučí, napokon sa môže pacient sám rozhodnúť priamo v lekárni. Ak by ste boli farmafirma, investovali by ste teraz viac do dobrých vzťahov s lekárňou či s doktorom?
