Nízka kvalita privodila dojem, že novinári sa správajú ako korporativisti a začali nápadne pripomínať sudcov a ich „diskriminačné“ žaloby.
Pre dôveryhodnosť štátnych inštitúcií, politikov aj novinárov je mimoriadne dôležité, aby sme sa dozvedeli, ako to bolo v kauze odpočúvaní naozaj.
Po týždni v znamení „odpočúvania“ pomohli médiá vytvoriť dva „výstupy“ verejnej diskusie: odpočúvanie novinárov je absolútne neprípustné a minister obrany politicky zneužil spravodajskú službu (či už s dobrým, alebo so zlým úmyslom). Tieto závery však vznikli ako produkt verejnej hystérie a povrchnej znalosti faktov. Taká vážna udalosť si vyžaduje oveľa hlbšie poznanie.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Novinári navyše zlyhali v jednom celkom podstatnom uvedomení – spracúvali tému, pri ktorej sú v konflikte záujmov. Médiá nereferovali o nestrannej udalosti, ktorá sa nedotýka ich osobne. Nastavenie myslí a snaha ochrániť svoje postavenie teda mohli zásadným spôsobom ovplyvniť to, ako podávajú fakty.
Nízka kvalita privodila dojem, že sa správajú ako korporativisti a začali nápadne pripomínať sudcov a ich „diskriminačné“ žaloby.
Zverejnenie faktu, že novinári jednej redakcie a riaditeľ ďalšieho média boli odpočúvaní Vojenským obranným spravodajstvom, samozrejme, malo zapnúť červenú kontrolku. Nasledovať však malo poctivé pýtanie sa, zisťovanie faktov a hľadanie.
A nielen medzi tými, ktorí potvrdzovali všeobecné novinársko-politické presvedčenie. Väčšina podstatných otázok však v mediálnych výstupoch nezaznela. Naopak, závery sa tvorili na základe častí uniknutých dokumentov a občasných mikrocitácií zo zákonov.
