Cieľom tohto textu nie je riešiť, kto má v spore lekárov so štátom pravdu, ani navádzať niekoho na porušovanie zákonov. Ale ak sa niektorý lekár napriek vyhlásenému núdzovému stavu rozhodne v decembri neprísť do práce, má šancu obísť bez postihu.
Núdzový stav totiž naráža na dva problémy – či bolo jeho vyhlásenie v dnešnej situácii odôvodnené a či sa naozaj vzťahuje na lekárov, ktorí k decembru odchádzajú z nemocníc.
V Česku by bolo uvažovanie jednoduchšie. V tamojšom ústavnom zákone sa priamo píše, že „núdzový stav nemôže byť vyhlásený z dôvodu štrajku vedeného na ochranu práv a oprávnených hospodárskych a sociálnych záujmov“. Zo špeciálnych režimov tam potom majú už len vojnový stav a stav ohrozenia štátu, ktorý platí len pri ohrození zvrchovanosti alebo demokracie, takže je jasné, že podobnú fintu ako u nás by mohli použiť len ťažko.
Keďže náš Ústavný súd sa rád pozerá za hranice, českú úpravu by určite zobral do úvahy pri prípadnom riešení toho, či vláda smela vyhlásiť núdzový stav, alebo nie.
Rozhodovanie by nebolo úplne jednoduché, keďže náš predpis je zle formulovaný. Už zjednodušená podoba znie takto: „Núdzový zákon môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo k ohrozeniu života a zdravia, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie.“
A teraz hádanka: týka sa podmienka, že pred vyhlasovaním muselo dôjsť k nejakej pohrome, aj prvej časti vety, alebo len tej poslednej, kde sa píše o majetkových hodnotách?
To, čo vyzerá ako hra so slovíčkami, má zásadný dopad na legálnosť celého núdzového stavu – ak ho totiž možno vyhlasovať len po nejakej katastrofe, čo napovedá aj sedliacka úvaha, tak celý postup je z ústavného hľadiska mimoriadne pochybný. Právnu analýzu, žiaľ, nedalo ministerstvo zdravotníctva do vlády žiadnu.
Ak by sme aj prijali, že vláda núdzový stav vyhlásiť mohla, spravila to zvláštne. V uznesení totiž ukladá pracovnú povinnosť „zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti“. No a protestujúci lekári prestanú byť po 1. decembri zamestnancami. Nič vo vládnom uznesení ani v žiadnom zákone nebráni riadnemu ukončeniu výpovednej lehoty.
Keby vláda napísala, že povinnosť sa týka všetkých lekárov, ktorí boli zamestnancami ku dňu vyhlásenia núdzového stavu, alebo lekárov, ktorých si nemocnice vyberú spomedzi spôsobilých osôb v okolí, tak v poriadku, dá sa o tom uvažovať. Ale ak sa povinnosť týka vyslovene len zamestnancov, tak so začiatkom decembra bude platiť len pre tých, čo tak či tak ostali.
Núdzový stav ako marketingový ťah a nástroj nátlaku pôsobí efektne. Len či pri jeho realizácii nie je aj núdza o zmysluplné právne argumenty.
Mzdy slovenských zdravotníkov sú mizerné. Sčasti preto, že sa v zdravotníctve stále vyslovene plytvá so vzácnymi zdrojmi, sčasti preto, že naša ekonomika ani zďaleka nedosahuje parametre pôvodných krajín Európskej únie.
Čítajte komentár Rudolfa Zajaca zo štvrtkového vydania>>
