Za predpokladu, že najsilnejší argument na to nedodajú dnes ráno (zajtra, o týždeň) trhy, tak sa bude spomínať ako ten, na ktorom európski lídri začali riešiť vrodený defekt eura: menovú úniu bez fiškálnej federácie.
S dvanásťročným oneskorením. Problém je, že hrozby dneška nie sú raným, ale terminálnym štádiom poruchy, ktorá pritom nie je jedinou príčinou krízy dlhov. Položenie základov fiškálnej únie rieši azda politickú integráciu a latentne aj najväčšie excesy európskeho sociálneho štátu (napríklad povinný limit štrukturálneho deficitu), ale vôbec nie asymetrie vnútri eurozóny, ktoré jednotná mena nezmenšuje, ale zväčšuje. To je holá realita. A slepá škvrna v oku všetkých riešiteľov problému centralizáciou.