Kauza možného naplnenia mnohoročnej snahy výtvarnej verejnosti o vznik Kunsthalle jej zriadením v Danubiane ukázala celú šírku problémov. Na jednej strane viacerí súčasní ministri zabezpečili peniaze na pozvoľný prechod Danubiany zo súkromných rúk do rúk štátu.
Na Západe ide o štandardný prevod v prípadoch, keď sa štát ujme vynikajúcej inštitúcie, ktorá svojím dosahom presiahla pôvodné ciele a je v jeho záujme zabezpečiť jej ďalší rozvoj, ktorý je nad rámec jej možností. Problém je, že Danubiana svoj cieľ zatiaľ nepresiahla, pretože sa venovala úzkej skupine poväčšine priemerných výtvarníkov, ktorých vystavovala a kupovala do zbierky.