Denník SME túto istotu pred dvoma rokmi v súvislosti s Gorilou nemal.
Gorila za dva roky nevyrástla ani sa sama neprišla priznať na políciu, napriek tomu sa situácia zásadne zmenila. Prečo o nej teraz píšeme každý deň a pred dvomi rokmi nie?
Základný rozdiel je, že Gorila sa stala verejnou témou. Niekto ju zverejnil na internete, ľudia si ju prečítali a na rozdiel od roku 2009 sa k nej začali vyjadrovať politici, policajti, prokuratúra.
Môžem to porovnávať, lebo pri prvom pokuse písať o Gorile som bol. Náš vtedajší redaktor Tom Nicholson hovoril so všetkými, čo by k nej mohli niečo povedať. A všetci vrátane dnešných poslancov, ministrov vtedy mlčali. Nikto z nich si nevedel verejne ani predstaviť, že by spis bol pravý a že by skutočnosti v ňom opísané mali reálny základ.
Ako teraz aj vtedy bolo pár mesiacov pred voľbami. Pri moci však bol Robert Fico, na ministerstve vnútra Robert Kaliňák a tajnú službu ovládali ich ľudia. Tom mal desiatky strán prózy, z ktorých nebolo jasné, či sú realitou iba inšpirované, alebo je to literatúra faktu.
Chýbal zvukový záznam alebo aspoň doslovné prepisy odpočúvaní. Nevedel získať svedectvá ani odhaliť zdroj, od ktorého spis má. Žiaden posudok právnikov, ktorí by nám povedali, že Gorilu možno zverejniť, sme nemali.
Ale nešlo len o právnikov. V hre totiž nebola iba obava pred žalobami, ktoré by sme nevedeli odrážať, lebo by sme v ruke nemali nič, iba pocit, že Gorila je skôr pravá, ale aj strach, že to niekto na nás celé iba narafičil. To je aj najjasnejšie porovnanie, prečo sme pár dní pred voľbami zverejnili nahrávku s hlasom, ktorý sa nápadne podobá na hlas Roberta Fica. Nahrávka a okolnosti v jej pozadí sú iný žáner ako literárne spracovanie nahrávky a šero okolo nej.
Úlohou médií je hľadať pravdu, kontrolovať, aby tí hore nezneužívali moc. Novinári to musia robiť, aj keď je to nepríjemné, nebezpečné a veľmi ťažké. Úlohou médií je však súčasne aj to, že si musia podozrenia preveriť, že sa nemôžu stať iba nástrojom na hry, že majú zodpovednosť, ktorá im nedovoľuje len tak skúšať, čo sa stane, keď niečo napíšu.
Toto boli dôvody, prečo sme Gorilu vtedy nevypustili. Súčasne to bol dôvod, prečo sme sa jej venovali a naháňali ju. Tom Nicholson s ňou ako náš redaktor strávil mesiace. Overoval, čo sa dalo. V novinách sme uverejnili viacero textov, ktoré Gorila inšpirovala. Rozhovor s Jaroslavom Haščákom z Penty, skúmali sme majetkové pomery Jirka Malchárka.
A nepátral len Tom. Skutočnosti opísané v Gorile sa verejne riešili celé roky. Kupovanie poslancov, korupcia pri privatizácii, provízie, dosadzovanie ľudí, prerastenie politiky a biznisu. To všetko skúmali novinári desiatky hodín a v desiatkach textov. Aj preto je Gorila i dnes taká uveriteľná a človek nemusí ani zatvárať oči, aby si ju vedel predstaviť.
Pred dvomi rokmi sme nemali dosť dôkazov, aby sme mohli Gorilu zverejniť. A keďže sme si neboli istí jej pravosťou, nemali sme ani právo ju – hoci anonymne, bez rizika – zverejniť na webe. Mohli sme však pátrať a preverovať javy, ktoré v nej boli opísané. Presne to sme robili a robíme aj dnes. Akurát Gorila medzitým vyskočila z tmy.
