Tvrdohlavý Dzurinda

Zdá sa, že Mikuláš Dzurinda už ten okamih, keď mohol z politiky odísť s dôstojnosťou, premeškal. Zrejme ani on sám už si nedokáže predstaviť, že by sa ešte niekedy mohol stať štátnikom milovaným väčšinou.

Bol september 1998, nedeľné ráno po volebnej noci. Na Žabotovu ulicu, do centrály Slovenskej demokratickej koalície, prichádza biela Octavia, z ktorej vyskakujú dvaja bodygardi zo súkromnej bezpečnostnej služby, najatí pre lídra, ktorý sa mal na ďalších osem rokov stať slovenským premiérom. A medzi tými urastenými chalanmi on, Miki Dzurinda, sviežo kráča ku vchodu do budovy.

Pred dverami ho zastavil starší chlapík a so zmesou priateľskosti a nedôverčivosti sa ho spýtal: „Budeme sa mať lepšie?“ Dzurinda nezaváhal: „Samozrejme.“ Aby pridal aj nejaký argument, naklonil sa k chlapíkovi a učiteľským tónom s nezameniteľnou dikciou dodal: „A viete prečo? Lebo my nebudeme kradnúť.“

Či mu to dotyčný ranný chodec uveril, už nikto nezistí. Väčšina slušných ľudí však na konci depresívneho mečiarizmu tomuto snu veriť chcela.

Dr. Jekyll & Mr. Hyde?

Je to smutné, ale v politike platí „Havlov paradox“, že demokracia oveľa viac obmedzuje demokratov dodržiavajúcich pravidlá než populistov a autokratov, ktorí sa rešpektovaním pravidiel neunúvajú. A platí aj odvodený paradox, že korupcia ničí oveľa viac tých, ktorí sa v úsilí o jej potlačovanie vydávajú za čistých, než špinavých, ktorí nič nepredstierajú.

To sa veľmi rýchlo po prevzatí moci stalo Dzurindovi a to sa nutne stane každému, kto káže o čistote a zabudne si vždy po príchode domov poutierať topánky. Potiaľto to vlastne nie je nič mimoriadne.

Na príbehu Mikuláša Dzurindu však je veľa mimoriadnych okolností.

Zvyšok článku nie je možné zobraziť, pretože nie ste platiaci užívateľ siete Piano. Ak chcete zobraziť pôvodný text, predplaťte si prístup do siete Piano už od 1,39 eura za týždeň.

PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 3,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať.

Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať - a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie.

Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať aj na viacerých vlastných počítačoch.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby

Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy?

Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka veľké množstvo ľudí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.

Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama).

Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitateľov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.

Možnosti platby

Zaplatiť môžete:

- platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro

- online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
- na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (ďalšie firmy budú postupne pribúdať)
- cez Paypal
- prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby

Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk.