Odkedy bola Gorila vypustená, spravilo sa pomerne dosť na objasnenie jej rodokmeňa aj vlastností. Menej sa hovorilo o tom, kto ju vlastne mohol pustiť von.
Jednak je to v porovnaní s preverením jej pravdivosti tá menej podstatná otázka, navyše je v podstate nemožné stretnúť niekoho, kto by sa čo i len tváril, že to vie.
Napriek tomu skúsme zhrnúť teórie, ktoré sa rozprávajú v relevantných krčmách, zasadačkách a salónikoch, v čisto náhodnom poradí:
1. SaS. Strana mala motív, príležitosť aj prostriedky. Euroval ako volebná téma prepadol, s marihuanou a gay partnerstvami by to asi nedopadlo oveľa lepšie. Nahradenie „presluhujúcich politikov“ by za normálnych okolností pôsobilo od vládnej strany ako opakovaný vtip. Ale s Gorilou na stole sa dá čiara medzi starými a novými kresliť znova, a to dávnejšie v čase. Vedenie strany priznáva, že dokumenty pozná, a keďže SaS je jednou zo strán, čo vedia používať internet, s realizáciou by nebol problém.
2. Strana 99 percent. Pohnútky sú podobné ako pri SaS, iba namiesto „presluhujúcich“ riešia „vyvolencov“. Hnutie má pri hlásaní novosti navyše tú výhodu, že je naozaj nové. Vlastníctvo dokumentu mu preukázané nebolo, ale ak niekto dokáže uplatiť polovicu vysielateľov, aby porušovali volebné pravidlá, dostať sa k spisu by nemal byť až taký problém.