Svet financií je v kríze, Európska únia hľadá únosnú mieru centralizácie, eurozóna bojuje o prežitie, no a Slovenskom otriasa debata o politickej korupcii, ktorá sa pravdepodobne stala pred šiestimi rokmi.
Je jasné, že ak by nás nečakali predčasné voľby, spis Gorila by sa potuloval nenápadne ďalej medzi politikmi, prokuratúrou, agentmi SIS a novinármi.
Akýkoľvek bol motív tých, ktorí pustili Gorilu na internet, nebola to z ich strany snaha o dosiahnutie spravodlivosti. To by museli byť museli dať ten spis na web dávno.
Keďže Gorila obviňuje takmer celé politické spektrum, je to výbušný materiál, ktorého sa mnohí boja. Tých, ktorí majú na starosti vymáhateľnosť práva, Gorila ohrozuje tým, že šesť rokov nekonali.
Môžeme preto očakávať, že dnešná garnitúra na Generálnej prokuratúre, SIS či väčšina v parlamente urobia všetko preto, aby Gorilu zahrabali rovnako ako únos Kováča ml. či vraždu Róberta Remiáša.
A keďže žijeme v právnom štáte, všetko, čo nevyšetrí polícia, neobviní prokuratúra a neodsúdia súdy, môže byť morálne mŕtve, ale po právnej stránke v plnom zdraví. Teda záver by mal byť, tak ako vždy doteraz, keď išlo o korupciu politika či úradníka – vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite a vráťte sa na svoje miesta.
Posledná kvapka?
Alebo predstavuje zverejnený spis gorila to posledné steblo trávy, ktoré zlomí ťave chrbát? Dávka skepsy je namieste. Priame dôkazy neexistujú, politici a podvodníci sa nepriznávajú, aj keby ich usvedčili.
A hoci je pravdepodobné, že korupcia prebieha práve tak, ako ju opisuje Gorila, je stále možné, že celý spis či časť môžu byť vykonštruované.
SIS bola doteraz vždy v područí vládnucej garnitúry, a teda objednávka mohla prísť z rôznych strán. A agent tajnej služby ako náhodný sused konšpiračného bytu je pre čitateľa detektívok jedna náhoda navyše.
A napriek tomu je možné, že spis Gorila, ktorý mal len rozhýbať stojaté vody preferencií, zmobilizuje „slovenskú jar“ – organizovanú nie cez médiá a opozíciu, ale cez sociálne siete, twitter a esemesky, tak ako v Tunisku, Egypte či Líbyi?
Ak je Gorila pravdivá, Slováci by mali do činenia s rovnakou garnitúrou ako tí v Káhire či Tripolise. Korupcia a manipulácia štátneho aparátu legitimizované nepriamo zmanipulovanými voľbami.
Jedna spontánna demonštrácia na Námestí SNP v Bratislave revolúciu nerobí. Dôležitejší ako prejav rozhorčenia a frustrácie je však fakt, že tieto stretnutia, demonštrácie odmietajúce politickú nálepku budú pokračovať a pravdepodobne aj narastať.
Ani súčasná a ani budúca vláda nebudú totiž schopné poskytnúť dostatočnú odpoveď na spis Gorila a nepotrestajú korupciu za posledných dvadsať rokov.
Zároveň je jasné, že čím úspešnejšie a väčšie bude občianske hnutie, tým viac sa k nemu budú pridávať podivné skupiny – od zvyškov babiek demokratiek, starých nacionalistov a komunistov až po fanatikov.
Hrdina námestia
Zaujímavý je moment, ako si Námestie SNP vybralo svojho hrdinu – Toma Nicholsona. Okrem pripomienky si klasika, že „beda krajine, ktorá potrebuje hrdinov“, je to to posledné, po čom Tom túži. Kniha mu nevyšla a hlavné postavy spisu si vybrali práve jeho, aby ho súdili, vystrašili a umlčali.
Nicholsona prijalo námestie ako hrdinu, on však varoval pred delením, že my sme dobrí a oni „svine“.
Upozorňoval, že nie všetci v politike sú „svine“. Nechcel a ani by nevedel povedať, kto do ktorej kategórie patrí. (Napokon, ako píše Lichtenberg, niekedy môže tak zapršať, že všetky svine budú čisté a slušní ľudia špinaví až po uši.)
Ak má mať „slovenská jar“ šancu na úspech, dôležité je, či sú politici schopní nastoliť nápravu. A tú urobia len pod sústavným tlakom ulice či námestia.
Jedine vtedy politici, ktorí majú maslo na hlave, začnú konať pozitívne. Paradoxne, ani nik iný nápravu vykonať nemôže ako tí, ktorí sú podozriví, že si delia štátnu korisť a zneužívajú politickú moc. Slušní politici sú buď slabí, alebo neznalí pomerov a slabá opozícia sa môže len prizerať.
Čo treba na odstrašenie
Neviem, koľko opatrení a zákonov by sa muselo urobiť, aby sa vytvorila sieť, do ktorej sa chytia zlodeji a odstrašia potenciálni defraudanti.
Vlastne je predčasne hovoriť o tom, ako by sa pomery mali zmeniť. Uverejnenie spisu je len začiatok.
Nezávislý prokurátor, odvážni sudcovia a svedomití policajti znamenajú len koniec začiatku. Ďaleko je stav, keď vymáhateľnosť práva zabezpečí, že defraudant bude odsúdený a potenciálny podvodník v úradnej či v ústavnej funkcii sa bude báť zneužiť svoje postavenie a moc.
Demonštrácie na hlavných námestiach po Slovensku majú v sebe potenciál, no nie recept. Ten nemá ani čestný Kanaďan Tom, čo už nás cez odkrývanie mafií z našich radov roky upozorňuje, aby sme už konečne pre našu demokraciu niečo urobili.
Autor: Samuel Abrahám, autor je rektorom BISLA, šéfredaktorom K&K
