KOMENTÁR PETRA SCHUTZA
Účastníci protestu

„V jednote je sila, a táto sila musí byť správne usmernená,“ písalo sa na stránke protestu Gorila. Áno. Aj dnes, od Bratislavy po Košice, dôležité ozaj bude, do čoho a kam sa „sila“ oprie. Napríklad, mala by zabudnúť na požiadavku odložiť voľby na september.

Aj keď komentátor, o ktorom je všeobecne známe, že nadržiava strane Smer, bude obvinený z konfliktu záujmov, podstatnejšie je povedať, že deštruktívnejší nápad sa objektívne nedal ani vymyslieť. Na taký rozval, aký sledujeme, sú čo najrýchlejšie voľby v demokracii jediné legitímne riešenie. Bodka. Abeceda a povinnosť.

Parlament je rozložený, vláda s osekanými právomocami nevládne, a agendu diktuje bláznivá kampaň. Predlžovať tento chaos a bezvládie o minútu by bol kriminálny čin ešte i vtedy, keby z externého prostredia nehrozili zničujúce poryvy, aké za dvadsať rokov existencie štátu neboli.

Zásadný domáci argument je, že hoci Gorile sa na Slovensku darí v každom počasí, v mútnej hmle je zbavená reťazí úplne.

Gorila je veľká vec, ale nie viac, než podozrenie z páchania závažnej trestnej činnosti mocnými tohto štátu. To je perfektný dôvod na demonštrácie a protesty, ale nie na volanie, aby sa zastavil svet. Predpoklad, že do septembra sa dokážu viny a hriešne gorily budú vymetené z kandidátok, je asi rovnocenný s prognózou, že do septembra splatí Grécko všetky svoje dlhy.

Aby sme to vyhrotili: Ďalší nápad, obmedziť nakladanie s majetkami politikov, ktorí sa vyskytli v Gorile, je prejav boľševického uvažovania. (Mimochodom: Čo ak sa Fico na Vazovovej nebavil s Haščákom o privatizácii, ale o zákone o preukazovaní majetku?)

Miera, do akej Gorile veríme, je individuálna, a môže byť aj veľmi vysoká. Pokiaľ však ľudia, ktorí boľševika nezažili, prichádzajú akoby nič s návrhmi takto nezlučiteľnými so životom v slobode, tak otázku, odkiaľ sa berie inšpirácia, nastoľujú sami. A s veľkou silou.

Uznávame, že demokratické zhromažďovacie právo patrí aj všetkým kvetom a výhonkom internacionálnej ľavicovej scény, ktorá od USA po kdekade vyhlásila vojnu kapitalizmu. O tom nie je spor. Ani o tom, že Gorilu, jej pôvod, prejavy a riešenia, si môže každý maľovať po svojom. Trebárs aj ako revolúciu proti „systému“.

Ide len o to, že účastníci s nerevolučnou predstavou budúcnosti by mali zreteľne rozlišovať čiaru, odkiaľ pokiaľ je to o slovenskej Gorile, a odkiaľ už o čomsi inom. Aby „sila v jednote“, ku ktorej sa prepožičiavajú, nebola veľkým nedorozumením, čo by neskôr mohli aj oľutovať. Veľmi.