Varovanie: tento text bude presiaknutý konfliktmi záujmov. Vydavateľstvo Petit Press autora zamestnáva, Tom Nicholson bol niekoľko rokov jeho šéfom a kolegom. Napriek tomu skúsme vecne zhodnotiť predbežné rozhodnutie, ktorým sa Nicholsonovi aj firme zakazuje nielen vydať Gorilu alebo jej časti knižne, ale pri prísnom výklade o nej vôbec informovať.
Na jednej strane stojí za úvahu, prečo vôbec podal Jaroslav Haščák z Penty takúto žiadosť. Každý, kto si Gorilu chcel pozrieť, si ju dávno prečítal na internete a spravil si vlastnú zálohu. Tváriť sa, že sa niečo láme na knižnom vydaní, je ako predpokladať, že správy sa stávajú relevantnými, až keď ich uverejnia tlačené noviny.
Druhá vec je, že Haščák si týmto ďalej zhoršuje imidž. Možno je cieľom odpútať pozornosť od obsahu spisu. Ale to sa nepodarí, naopak sa pridá pocit, že sa ubližuje novinárovi bojujúcemu za slobodu slova. No a napokon je žaloba najlepšou možnou reklamou pre knihu. Veď čo už je vzrušujúcejším čítaním, než zakázaná literatúra?
Pohnútky Haščáka však nie sú na celej veci to podstatné, pretože ide o súkromnú osobu, ktorá sa na súd môže obracať, s akými žiadosťami len chce. Šialené však je, že mu súd vyhovel.
Rozhodnutie je jednak nevykonateľné. Ako by vydavateľstvo, ktoré vlastní tri denníky a desiatky ďalších titulov, mohlo neinformovať o čomkoľvek, čo vyplýva z Gorily, keď sa tu pre ňu pomaly začína revolúcia? K tomu si treba prirátať, že aj minister vnútra alebo policajný prezident hovoria, že veľké časti spisu sú zrejme pravdivé a že minimálne hrubé obrysy fungovania veľkej politiky mohli byť zachytené verne.
Keď už toto hovorí vedenie bezpečnostných zložiek, nestáva sa priam povinnosťou skúmať, čo sa v Gorile píše? Ak sa pre niečo stretávajú v uliciach tisícky ľudí a robia sa zásadné politické rozhodnutia, nie je vo verejnom záujme to riešiť? Škoda na povesti zúčastnených sa už stala. Možno neprávom, ale stala.
Zmažú ju len dôkazy a vyšetrovanie, o ktorých by sme teraz teoreticky vlastne ani nemali informovať. Rozhodnutie nemá šancu niečomu pomôcť. Skôr len v spoločnosti prehĺbi pocit nedôvery vo fungovanie štátu a vyvolá ďalší zbytočný konflikt.
