Na fenomén gorilieho obdobia, ktorým je nárast počtu nešťastných ľudí, čo nevedia, koho voliť, sa liek nehľadá ľahko. Výzva Toma Nicholsona z tribúny, že ak je výber nemožný, treba do urny hodiť prázdnu obálku, nie je z najhorších.
Treba predoslať, že vyzývanie na volebnú účasť nie je iba daňou politickej korektnosti, ktorú aj komentátor ako súčasť systému platí. Bolo by iste hračkou nasádzať batériu argumentov, že najväčšiu odlišnosť šiestich či koľkých strán, čo majú 10. marca šancu, tvoria pozadia, ktoré ich „pasú“.
Vysoko nad tým a mnohým iným však stojí, že jedine volič dáva základnú legitimitu demokracii. Tá vyzerá hrozne, ale v oblasti slobody a prosperity sa ukázala ako bezkonkurenčne najvýkonnejšie usporiadanie zo všetkých, ktoré ľudstvo skúsilo. O tom, či je dlhodobo udržateľná, sa bude rozhodovať aj (sú)hlasom a požehnaním tých, ktorí si nevedia vybrať.
Prázdna obálka by takto bola gestom, ktoré je silnejšie než „iba“ vyjadrenie názoru na kvalitu tovaru na politickom trhu. Je hlasom pre demokraciu, ale proti triede správcov en bloc, ktorým keby slúžil sluch, by ho mali vypočuť ako apel na vlastnú reformu.
Samozrejme, podstatne výživnejšia by voľba nikoho bola, keby sa do systému dokázala premietnuť. Napríklad tak, že trebárs desať percent – z celej účasti – prázdnych obálok = 135 vydaných mandátov (150 - 15). Alebo, nedajbože, 30 percent. A už máme nielen slušnú úsporu do dlhovej krízy, ale ako bonus aj o fúz kvalitnejší parlament.
Predpoklad, že takýto meč by stimuloval politikov na lepšiu službu, viazne práve na tom, že sami ho nezavedú. Volebno-inžinierske nápady, ktorých je mnoho, pritom nesiahajú na samé dno problému, ktorým je, že demokracia potrebuje nielen politika, ale aj občana.
O tom, že je stále úzkym profilom, výrečne svedčí napríklad aj reklamná (bilbordová) kampaň k týmto voľbám. Strany sa neuchádzajú o priazeň, podporu občianstva, ktoré stálo pod tribúnou s Nicholsonom, ale obyvateľstva, ktorého značná časť paradoxne k voľbám i tak nepríde. Významný a pre demokraciu určujúci rozdiel, ktorý medzi občanom a obyvateľom je, dáva prázdnej obálke jeden argument navyše.
To, že „horor vacui“ mať netreba, nie je ani omylom odporučenie na 10. marec. Také dačo by si autor v živote nedovolil. Volebné menu je pestré asi ako 26 druhov šalátu na švédskom stole.
