SME

Čo je ešte nebezpečnejšie ako Gorila a Sasanka

Výsledkom informovania o kauzách Gorila a Sasanka nie je pocit obrodenia, ale frustrácia. Za spôsob, akým o nich informovali, sú zodpovedné aj médiá.

Nebýva zvykom, aby vydavateľ vstupoval do nezávislého redakčného priestoru, ostatné mesiace ma však presvedčili o potrebe napísať text, v ktorom si, na rozdiel od redakcie, môžem dovoliť byť subjektívny, pretože nie som novinár a nežijem v redakčnej atmosfére denného kontaktu s faktami.

To mi však zároveň poskytuje určitý odstup od témy. Pokúsim sa takmer o nemožné, presvedčiť čitateľa, že na Slovensku sa nedeje nič zásadne tragické, čo by nemali za sebou aj iné krajiny a, hlavne, že rozklad viery v inštitúcie je oveľa nebezpečnejší ako celý spis Gorila zaštepený Sasankou, aj keby bol tento dokument celý autentický.

Nechcem, aby môj text vyznieval politicky angažovane, ale musím poznamenať, že najvýznamnejšie úsilie o ničenie inštitúcií, s ktorým som sa za posledné roky stretol, som zaznamenal v prevedení Roberta Fica, (aj keď v tejto kampani zmenil rétoriku a agresívny tón), keď systematicky podkopával u občanov dôveru v mediálne inštitúcie, čo sa nedá označiť inak ako nezodpovedným konaním.

Teraz prežívam podobné pocity, akoby niekto demontoval pred zrakom verejnosti funkčné inštitúcie, vieru v ktoré tak veľmi všetci potrebujeme na normálny život.

Médiá napísali počas posledných dvoch mesiacov mnoho slov o zlyhaní politikov, ale výsledkom nie je obrodzujúci pocit vyplývajúci z odhalenia praktík sveta moci, ale naopak, výsledkom je frustrácia. Nájsť alternatívu je naozaj ťažké.

Buď budú médiá vyzývať voličov k bojkotu volieb, čo je absolútne nezodpovedné, pretože rozhodne menšina (a to tá menej sofistikovaná) alebo môžu odporúčať nové strany, ktoré neprešli testom reálnej politiky alebo odporučia voliť strany s históriou a vyzvú obyvateľov, aby dali preferenčnými hlasmi najavo lídrom strán, že je čas na zmenu.

Médiá sa obávajú, že sa tieto voľby, napriek verejným protestom na námestiach, skončia zakonzervovaním súčasného stavu. Teda, že politici po tomto záťažovom teste verejnosti získajú dojem, že je naozaj dovolené všetko. Je len na politických špičkách, ako sa rozhodnú naložiť s týmto poznaním, médiá vo viere v ich racionalitu budú zodpovedne vyzývať k účasti vo voľbách.

Výsledkom predvolebnej kampane je teda frustrácia, ktorá ústi do apatie alebo do agresivity jednotlivcov. Majoritná časť spoločnosti obviňuje z tohto stavu politikov, menšia časť médiá, pretože namiesto alternatív riešenia prinášali len ďalšie nezodpovedané otázky.

Ako je možné, že spoločnosť nemá odpoveď v situácii, keď zlyhávajú politické elity? Ako je možné, že protesty na námestí vyústia do nezmyslených a nesplniteľných požiadaviek, prípadne do násilných prejavov? Prečo sa začína opäť diskutovať o tom, či nezlyhal samotný systém? Obraz politiky je odrazom spoločnosti.

Kvalita politikov nie je výrazne odlišná od kvality médií a kvality správania sa občanov. Áno, aj občania, obyvatelia tejto krajiny, majú merateľnú kvalitu svojho vlastného správania sa. Napríklad toleranciou k malej korupcii, povedzme v medicínskych zaradeniach alebo akceptáciou násilia či útokov na menšiny.

Diskreditácie zajtrajška

A teraz sa pozrime bližšie na kauzy, ktoré spôsobili tento rozvrat. Publikovanie textu známeho pod názvom Gorila na webe prinieslo bezprecedentné zverejnenie informácií, ktoré neprešli redakčným procesom. Realita nám pootvorila priezor do budúcnosti a ukázala nám model diskreditačných kampaní zajtrajška.

Web, odpočúvanie, nelegálne publikovanie informácií z intímnej sféry, vplietanie vyfabrikovaných udalostí, toto bude ten jedovatý mix, ktorým budú ľudia rozohrávajúci rôzne hry zaplavovať a otravovať naše mysle.

Materiál, ktorý ľudia čítali na webe, šokoval svojim rozsahom a priamočiarosťou. Tu začali na seba narážať dva rôzne svety, politika a médiá reprezentujúce verejný záujem.

Politickí lídri neboli schopní presvedčivo komunikovať o obsahu údajného spisu a nedokázali odpovedať na najdôležitejšiu otázku zo strany verejnosti. Je alebo nie je spis autentický? A ak áno, do akej miery zodpovedajú fakty popísané v spise pravde.

Je zrejmé, že chyba nebola len v spôsobe komunikácie, ale aj v tom, že príslušné orgány nedokázali dodnes predložiť dôveryhodné výsledky vyšetrovania, o čo sa aktuálne celkom úspešne pokúša Daniel Lipšic, aj keď jeho razantný postup vyvoláva pocit, že trochu ide o jeho predvolebnú kampaň, ale vďaka mu aj za to.

Mikuláš Dzurinda uviedol na prvej tlačovej konferencii po vypuknutí aféry Gorila, že text ani nedočítal, čo bolo vo vypätej atmosfére arogantné a pri čoraz intenzívnejšom presvedčení obyvateľov o pravdivosti informácií z údajného odpočúvania, boli tieto vety veľmi nešťastné. Toto v tej chvíli už nestačilo. Bežný a rutinný prístup lídra nebol schopný uspokojivo odkomunikovať problém, ktorý zmenil obraz predvolebnej kampane.

Na druhej strane vyvolali reakcie politikov až buldočiu aktivitu médií, ktoré chceli dokázať pravdivosť aspoň niektorých častí. V honbe za overením informácií z Gorily však médiá zabudli zdôrazňovať dve základné veci: 1) že spis sa dostal k verejnosti nelegálnym spôsobom, čo považujem za rovnako veľký problém ako je jeho obsah v prípade, že je autentický. 2) že je treba neustále pochybovať o autenticite spisu.

Pri čítaní dokumentu sa vynárajú oprávnené otázky: Prečo by napríklad analytik popisoval intímne sekvencie? V čom pomáhajú pri odhaľovaní korupcie, ak teda išlo žánrom o analytický materiál a nie o erotický skeč?

Navyše médiá nedostatočne upozorňovali na to, že stále ide len o dialóg obmedzeného počtu ľudí, ktorí hovoria a voľne hodnotia iných aktérov, podnikateľov a politikov bez nároku na pravdivostnú skúšku týchto výrokov, pretože ide o privátnu a neverejnú komunikáciu.

Je to ako keď sa doma rozprávate o niekom bez toho, aby ste čelili dôkazovému bremenu. Minimálne tieto momenty mali média zdôrazňovať intenzívnejšie a viditeľnejšie ako to robili.

Práve pre tieto dôvody som osobne hrdý na to, že redakcia denníka SME starostlivo preverovala celý spis a rozhodla sa ho pred dvoma rokmi nepublikovať v plnom rozsahu v novinách alebo tajne na webe. To svedčí o zodpovednosti tejto redakcie, nie o jej zlyhaní.

Editori a vedenie denníka SME ako aj vtedajší redaktor Tom Nicholson sa snažili dopátrať k faktom a to, čo dokázali overiť, zverejnili. Tu je vidieť priepastný rozdiel medzi novými médiami a klasickými printami so štandardným redakčným procesom.

Kočnerov Disneyland

Druhou ranou bola Sasanka. Úprimne povedané, k napísaniu tohto textu ma motivovalo najmä vystúpenie Mariána Kočnera a spôsob ako naň reagovali médiá, jedine denník SME sa pokúsil logicky spochybniť Kočnerovo tvrdenie, že bol nahrávaný z termostatu.

Kočner si zaslúžil so svojou verziou príbehu a ponukou na odmenu 300 000 eur pre samého seba prázdnu miestnosť, namiesto toho mal sálu plnú novinárskych otázok, aj naivných ako na to už poukázala Miroslava Kernová vo svojom blogu.

Keby som chcel ironicky poukázať na úroveň argumentov Mariána Kočnera, napísal by som, že Sasanka nemôže byť akcia tajnej služby, pretože tajná služba nikdy nepoužíva igelitové tašky s logom Tesco a morské živočíchy ako krycie názvy svojich operácií, ale vždy len suchozemské zvieratá. Ospravedlňujem sa čitateľom, že nepracujem ani hypoteticky s alternatívou, že Kočnera a Sulíka nahrával niekto iný ako jeden z aktérov týchto dialógov.

Cieľom celej akcie bolo znížiť dôveryhodnosť Richarda Sulíka alebo ho vydierať, vzbudiť dojem, že tajné služby sú permanentne zneužívané a stvoriť efekt chaosu. Zrejme nikto nepochybuje o tom, že zámerom nebolo zlepšiť politické prostredie, ale naopak, poškodiť ho.

Médiá boli vlečené touto udalosťou, neuvedomujúc si, že Kočner stavia Disenyland na základoch starovekej antickej pamiatky a tvári sa, že je to seriózny dobový originál. Jediné, čo stálo za zaznamenanie na Kočnerovej jednoaktovke, bolo to, že je niekto ochotný ponúknuť sám seba ako kompromitačný materiál.

Sulík viackrát priznal, že pochybil a že bolo nesprávne stretávať sa s M. Kočnerom. Síce nie je jasný dôvod, prečo to urobil, ale zrejme išlo o kombináciu jeho viery v seba samého, slušnosti a zvedavosti. Ale opäť, verejnosť ani len netuší, koľkí ľudia boli a sú v kontakte s Mariánom Kočnerom. Odsúdime ich za to všetkých? Keby sme chceli byť spravodliví a konzekventní, tak by sme mali, ale to by bolo zrejme absurdné.

Hoci nie som zástancom konšpiračných teórií, je takmer nepochybné, že niekto tu rozohral predvolebnú hru a médiá by mali vynaložiť väčšie úsilie na to, aby zistili, kto to je. Médiá Sulíkovi už nemusia pripomínať, že zlyhal, Richard Sulík vie, že táto známosť ho bude niečo stáť a urobil verejný záväzok, že sa vzdá svojho mandátu poslanca, ak nezíska najviac krúžkov. Špekulovať v tejto chvíli, že by sa napriek tomu mohol stať ministrom, je úsmevné.

Stav spred piatich rokov

Je nesporné, že obe aféry treba dôsledne vyšetriť a verím, že už nebude také jednoduché vycúvať z naštartovaných procesov. Politická reprezentácia si musí uvedomiť, že inak stratí celý systém kostru vytvorenú z hodnôt a spoločnosť bude dezorientovaná. A práve toto nesmú dopustiť politické elity. Politické strany si musia uvedomiť, že ak používajú energiu ľudí, musia im aj niečo vrátiť.

A tu budem mimoriadne subjektívny, čo som avizoval už v úvode textu. Vláda Ivety Radičovej spravila doteraz v histórii tejto krajiny najviac pre transparentnosť a potláčanie štátnych províznych systémov zo všetkých doterajších vlád.

Vlády Mikuláša Dzurindu nás doviedli do Európskeho spoločenstva a zreformovali ekonomické prostredie krajiny, vláda Ivety Radičovej začala obmedzovať svet politickej korupcie, preto nie je dôvod na paniku, riešime a fixujeme stav spred piatich rokov, ale krajina je opäť ďalej a my, ako rozumní občania, by sme jej mali dať šancu napredovať, aj preto je nevyhnutné ísť voliť, lebo iná možnosť pre zodpovedného človeka, vlastne ani neexistuje.

(Autor je generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press)


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 25 104
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 680
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 326
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 241
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 881
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 668
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 170
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 487
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 372
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 303
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu