Španielsko by malo v rámci svojich záväzkov voči Európskej únii postupne plátať dieru v štátnom rozpočte vyjadrenú ako percento ročného príjmu krajiny. V opačnom prípade mu hrozí pokuta. Dohodnuté rozpočtové ciele však boli založené na optimistických číslach o národnom príjme. Ak si Španieli ešte viac utiahnu opasok, hrozí, že prepad ekonomiky bude ešte väčší a roztočí dlhovú špirálu, v ktorej pre nižší národný dôchodok rastie zadlženosť a ďalšia rozpočtová reštrikcia len znižuje výkonnosť hospodárstva.
Javí sa teda ako rozumné nechať Španielov dýchať a povoliť im odklad v znižovaní deficitu. Najmä ak by súčasťou dohody bolo i to, že sa zavedie riadna reforma dôchodkového systému, zdravotníctva a spružnia sa pravidlá pre podnikanie a zamestnávanie. Ak by sa podarilo zaviesť takéto zmeny vo fungovaní krajiny, z dlhodobého hľadiska by verejné financie vyzerali podstatne zdravšie. Dôvera veriteľov by sa mohla vrátiť a španielske hospodárstvo by sa dnes mohlo vyhnúť ďalšiemu škrteniu. Koniec koncov, pre občanov je lepšie, ak sa ťarcha konsolidačných opatrení rozloží v čase.
