V roku 1976 Steve Jobs spolu so Stevom Wozniakom vo svojej garáži skompletizovali jeden z prvých kusov zariadenia, ktoré dnes voláme osobný počítač.
Na to, aby ho mohli začať vyrábať, potrebovali už iba maličkosť - peniaze. Nolan Bushnell, v tom čase vysoko postavený človek vo firme Atari, bol ten človek, za ktorým Steve Jobs prišiel a požiadal ho o 50-tisíc dolárov, za čo mu ponúkol tretinu firmy Apple.
Váhal, ale nakoniec sa rozhodol: bolo to príliš riskantné. Dnes by za svojich 50-tisíc dolárov získaval ročne miliardy z jej ziskov, ale kto to mal vtedy vedieť? Povedal mu nie.
„Keď práve neplačem, zvyknem sa na tom celkom baviť,“ napísal Bushnell v životopisnej knihe Steva Jobsa.
Internet našiel cestu
Urobiť správne rozhodnutie je často ťažké. Rád čítam a zbieram podobné príbehy a vždy, keď jeden počujem, rozmýšľam, o čo by bol život ľahší, keby fungoval ako na webe.
Tam tvorcovia stránok často nemusia robiť rozhodnutia vôbec. Pridať na web ten a ten nový prvok alebo úplne iný?
Tvorcovia vytvoria obidve možnosti a potom náhodne rozdelia nič netušiacich návštevníkov stránky na dve skupiny a každej ukážu iný variant.
Potom už iba sledujú a zisťujú, ktorá skupina je spokojnejšia. To, čo funguje lepšie, potom nasadia pre všetkých.
Také jednoduché a také účinné! Technika sa volá AB testing a dá sa na internete použiť prakticky všade, kde sa treba rozhodnúť.
Kúpia ľudia viac práčok, ak im budeme tykať alebo ak im budeme vykať? Jeden test a všetko je rozhodnuté.
Zaberie na čitateľov viac, keď článok bude mať titulok „Sex zadarmo“ alebo „Robert Fico“? Malá chvíľka napätia a odpoveď je známa.
Ako robiť rozhodnutia
AB testing využívam vo svojej práci často, ale oveľa radšej by som ho zaviedol aj do svojho života. Vždy keď sa naskytne veľká dilema, rád by som videl, čo sa stane, keď urobím jednu vec a keď druhú.
Čo povedať na pohovore do práce? Vymyslel by som päť rôznych verzií od drzáňa až po hlupáka a skúšal, ktorého z mojich ja vezmú a ktorého pošlú kade ľahšie.
Zapasuje mi tá treska, keď ju zapijem mliekom alebo čajom? Alebo výber manželky - môcť tak vidieť desať rokov dopredu, mnohí by sa asi rozhodli inak.
AB testing života už našiel niekoľkých odvážlivcov, samozrejme, v oveľa skromnejších podmienkach: Henrik Werdelin, autor sociálnej siete Hot Potato, ktorú pred rokom odkúpil Facebook, začal testovať rôzne zariadenia, ktorými zisťuje, za akých okolností najlepšie beží.
K podobnej činnosti sa nedávno priznal aj slávny matematik Stephen Wolfram, ktorý sleduje všetko od svojho jedálneho lístka až po počet krokov, ktoré denne spraví, a snaží sa zistiť, čo je optimálne pre jeho život.
Žiaľ, dát majú síce obidvaja mnoho, ale ku konkrétnym výsledkom sa ešte nedostali.
A tak, kým sa veda a technika nepohne ďalej, dovtedy nám ako jediný spôsob real-life AB testing ostáva aj naďalej pokus-omyl. Ale nebuďme pesimisti. Veď nám tie naše riskantné rozhodnutia dosť často aj vyjdú, či nie?
Happy end
Napríklad tento príbeh á la slepačia polievka pre ajťácku dušu, o ktorej som sa dočítal v knihe Facebook Effect od Davida Kirkpatricka a hneď som si ju aj musel poznačiť:
Rok 2005. Facebook sa práve rodí a jeho zakladateľ Mark Zuckerberg si dovolil najať prvého zamestnanca - programátora Steva Chena. Ten sa však už po pár týždňoch rozhodol z firmy odísť, lebo chcel s kamošmi založiť stránku venovanú videu.
Ľudia z Facebooku ho presviedčali, aby ostal. „Robíš neuveriteľnú chybu. Toto budeš ľutovať po zvyšok svojho života. Facebook bude raz strašne veľký. Pritom videostránok je hŕba.“
Ale Chen si aj tak nedal povedať a odišiel.
O pár mesiacov spustil YouTube.com.
Autor je publicista a webdeveloper.
