Veľký smútok musel zavládnuť medzi 3057 voličmi Smeru, ktorí krúžkovali Mojmíra Mamojku, aj v radoch 3581 hlasujúcich, čo drukujú Róbertovi Madejovi. Ako to, že bývalý šéf ústavnoprávneho výboru ani tieňový minister nebudú šéfovať rezortu spravodlivosti?
Skrivodlivosť je to veľká, no 762-tisícový Robert Fico rozhodol. Bolesť im môže zmierniť fakt, že nominácia nestraníka Tomáša Boreca sa javí ako politicky šikovný ťah.
Po prvé, umožňuje to Ficovi zresetovať pozíciu Smeru v oblasti spravodlivosti a vymazať všetky svoje predchádzajúce vyjadrenia na túto tému.
Predpokladajme, že budúci premiér je tajný priaznivec Žitňanskej reforiem a nemá chuť zvrátiť ich všetky, prípadne mu dokonca vyhovuje latentný konflikt s predsedom Najvyššieho súdu. Lebo veď jeho voličom je to jedno a tým ostatným sa môže páčiť.
Nezávislý minister mu dáva krytie, keď sa náhodou predsa len začne niekto pýtať, prečo Smer nebojuje proti tým neústavným nehoráznostiam, čo pretlačil zlepenec.
Po druhé má Fico šancu zobrať pravici veľkú tému. Bratislava bola pred voľbami oblepená Luciou Žitňanskou zrejme hlavne preto, lebo na kandidátke nevedeli nájsť stráviteľnejšieho politika. Ale aj jej vysvetlenie, že bola tvárou témy, ktorá výrazne oslovuje mestského voliča, môže mať niečo do seba.
Justícia je blízka aj Danielovi Lipšicovi, druhej výraznej postave tradičnej pravice. Keby im Fico dal ľahký terč, mali by o čom. Ale páliť na Boreca môže byť aspoň zo začiatku problém.
A keby Ficovi urobilo niečo ešte väčšiu radosť než dobrý stav justície, tak je to nádej, že Žitňanská s Lipšicom sa nabudúce počtom krúžkov aspoň trochu priblížia Mamojkovi s Madejom.
