Finančné skupiny mám rád asi tak ako koza nôž. Úlohou vlády je proti nim bojovať. Takto zadefinoval Robert Fico svoju doktrínu „boja so žralokmi“ v roku 2008 na tlačovke, kde Jánovi Počiatkovi udeľoval žltú kartu za výlet na jachtu J&T. Pri pohľade z roku 2012 pôsobí všetko, čo Fico v tom čase novinárom rozprával, ako vtip. Poďme pekne rad za radom:
Po prvé, Počiatek, ktorý bol vtedy obvinený z vyzradenia kurzu eura, sa má spomedzi všetkých možných aktivít chopiť práve eurofondov. Ten Počiatek, ktorého počínanie premiér označil za nemorálne, neetické a odsúdeniahodné. Či pointa je, že on už raz dokázal, že mu to s tými eurami ide?
Po druhé, Fico, ktorý rozdával karty a navrhoval, aby mali politici zakázané stretávať sa s finančnými skupinami, nechce vyše štvrť roka povedať ani takú jednoduchú vec, či sa na Vazovovej stretol s Jaroslavom Haščákom. Vyplašená koza, ktorá uzrela čepeľ nepriateľa, má nárok trpieť štokholmským syndrómom, ale aj ten treba raz rozchodiť.
Po tretie, Fico v roku 2008 uvádzal niekoľko príkladov razantného boja svojho kabinetu s finančnými skupinami, pričom väčšinou sa týkali Penty. Obzvlášť pyšný vyzeral byť na zákaz zisku zdravotných poisťovní. Ten je medzičasom zasa možný a vysoká manažérka poisťovne, ktorá chce pre zlý zákon Ficovej prvej vlády od štátu vysúdiť milióny, je ministerkou zdravotníctva. No a človek, ktorý prenajíma byt Jaroslavovi Haščákovi, je ministrom hospodárstva. Takže asi takto Fico s tými finančnými skupinami zatočil.
Vyhlásiť akúkoľvek skupinu podnikateľov plošne za nepriateľov je nesprávne, čiže obrat by sa dal aj privítať. Ale ak Fico zmenil názor, treba to priznať a vysvetliť. Obzvlášť v období po Gorile, keď sú ľudia na Pentu extra citliví. Ale namiesto toho sa predseda strany s 83 mandátmi zbavuje zodpovednosti za vlastných ministrov.
Ako môže Fico vyhlásiť, že Malatinský je preňho „zástupcom zamestnávateľov“? Tí zamestnávatelia, tí kandidovali za ktorú stranu? A ako sa dostali do vlády? Fico nie je na čele vlády národného porozumenia ani úradníckeho kabinetu. Predsedá vláde, ktorej onedlho vysloví dôveru jednofarebná väčšina jeho vlastných poslancov. Taká je pravda o tom, koho si ľudia zvolili, aby obhospodaroval krajinu. To, že v realite môže byť záhradníkom niekto iný, je druhá vec.