A nevidno ani biznisplán, ktorý by vysvetľoval jeho záujem o SPP.
Čo sa týka manažérskej kontroly štátu v SPP, tak tento najnovší Ficov balónik asi nebude naplnený takým plynom, aby sa dlho vznášal.
Jedine, že by privatizačné zmluvy, ktoré podpísala vláda Dzurinda I, obsahovali nejakú špeciálnu doložku pre prípad, že E.On a Gas de France sa raz rozhodnú svoj 49-percentný podiel predať. V zmysle, že 51-percentný štát má čo do toho hovoriť. Keďže týmto sa premiér nepochválil, buď opäť tára, alebo sú hmly nad budúcnosťou ešte tmavšie.
To, že Energetický a průmyslový holding (EPH – Kellner, Křetínský, J&T) chce odkúpiť menšinový podiel v SPP, kde sa skrýva tá manažérska kontrola, je stará vec. Objav z toho neurobí ani rozhovor Kellnera v MfD, ani vypätý hrudný kôš premiéra. Objavná je až skutočnosť, že Křetínský sa – teda EPH – vyhlásil za strategického investora.
No. Na rozdiel od terajších vlastníkov EPH nie je „strategický“ ani omylom. Aj keď sa zaoberá elektrinou, uhlím, teplom a kdejakou energiou, EPH je typický portfóliový finančný investor.
Teda taký, ktorého filozofiou nie je zostávať vo firme desaťročia, investovať, zdieľať „know-how“ atď., ale kúpiť, keď je to výhodné, a predať, keď je to výhodné. Na tom, samozrejme, nič zlé nie je. Každý sa niečím musíme živiť. A posledná vec, ktorá sa dá E.Onu a Gas de France vyčítať, je, že ak sa chcú podielu zbaviť, nepozerajú sa kupcovi na chrup.
Ani my sa nemusíme. Trebárs o J&T vieme dosť aj nad rámec športov, ako sú jachting a konské pólo... Vzniká však otázka, odkiaľ berie finančný investor nádej (istotu?!), že zarobí tam, kde „strategickí“ kolegovia berú nohy na ramená. Laik, ktorý biznisu nerozumie, totiž vidí toľko, že dlhodobá predikcia pre ruský plyn je prinajlepšom nejasná. (Bridlicová revolúcia v USA plus technologické zaostávanie Gazpromu verzus koniec atómu v Nemecku).
A špeciálne pre ukrajinsko-slovenskú rúru dokonca takmer tragická. Správe z Moskvy o jej postupnom vysychaní, ako sa bude tranzit preklápať na Nord Stream, nedokážu oponovať žiadne dlhodobé zmluvy. Takže prečo? Kde je tu biznis?
Nikto netvrdí, že podnikanie SPP nemôže byť v budúcnosti aj výnosnejšie ako dnes. Len nevidieť, na čom je taký biznisplán postavený. Jedine, že by niekto mal v súvislosti s touto transakciou dohodnuté niečo s – Gazpromom.
Napríklad niekto taký, komu je jedno, koľko prerobí na Slovensku, keďže rozhodujúce ťažisko jeho podnikateľských aktivít a záujmov leží v Rusku (a Číne). Kde má svoje problémy, nepriateľov a želiezka v ohni (poisťovňa Ingosstrach oligarcha Deripaska). A kde, ako všetci vieme, je Gazprom pánom nad nebom, zemou i moriami.
Nepolepšiteľný skeptik by povedal, že je napokon jedno, či sa manažérska kontrola SPP skončí u Fica, alebo rovno u Putina. Ale nie. Nie je to jedno.
Čítajte viac komentárov:
