KOMENTÁR PETRA MORVAYA
Pokračovanie životného diela

Päste prichádzajú na rad tam, kde došli argumenty. Ľudia, čo argumenty nikdy nemali, a vždy ich nahrádzali emóciami, pri nich skončia takmer zákonite.

Bol by omyl pripisovať fyzický útok propagandistu Drahoslava Machalu na Tomáša Janovica len neovládateľnej závisti voči omnoho kvalitnejšiemu spisovateľovi a názorovému oponentovi.

Naopak, je logickým a organickým pokračovaním životného diela a mentálneho sveta ospevovateľa komunizmu i mýtického národa, autora Ficových prejavov i chválospevu na prezidenta Gašparoviča.

Ako vieme, päste prichádzajú na rad tam, kde došli argumenty. Ešte horšie je to tam, kde argumenty nikdy neboli, a ich nedostatok dokážu ako-tak zakryť len vybičované emócie (postupom času stále nenávistnejšie). Tam príde na pokračovanie päsťami skôr či neskôr zákonite.

Na päste teda muselo prísť aj u človeka, ktorého celoživotné dielo stojí pri nedostatku iných schopností na nahradzovaní argumentov (a kvality) emóciami a fantáziou. Ne že by emócie a fantázia v umení nemali svoje miesto, práve naopak.

Machala však nie je v prvom rade umelec. To, čo väčšinou píše, sa snaží tváriť ako odborná vzdelávacia literatúra a on sa snaží vystupovať ako odborník na veľké otázky národnej existencie a národnej identity.

V praxi je to vlastne taký menej kvalitný slovenský Dan Brown. Píše brak, ale (aj aby sa to lepšie predávalo) tvári sa, že je to šírenie vedomostí a odhaľovanie hlbokých právd. Nechtiac to vystihol Vladimír Mináč, keď jedno z Machalových odborne sa tváriacich diel nazval modernou slovenskou rozprávkou. Že sa táto charakteristika odvtedy opakuje na záložkách Machalových kníh, ukazuje, že v jeho mentálnom prostredí nahradenie faktov rozprávkami považujú za pozitívum.

Odborný žáner však na rozdiel od umenia absenciu argumentov a ich nahradenie emóciami neznesie. Problémom Machalovej tvorby je, že ju ako zdroj vedomostí môžu brať vážne práve len tí, čo patria do rovnakého mentálneho okruhu. Mimo neho celé životné dielo okamžite vyfučí ako prepichnutý balónik. Nahrádzanie argumentov kašírovanými emóciami mimo tábora rovnako postihnutých jednoducho nefunguje a je navyše na smiech.

To autora nielen mimoriadne škrie, ohrozuje to aj jeho existenciu a kariéru. Argumenty nemá, prečo by ich mal práve teraz, ak si bez nich vystačil celý život. Ako vždy má len emócie, tie mu tu však nikto - celkom správne - neverí a neberie vážne. Siahne teda po násilí, nič ďalšie už nepozná. Že to ako prvý schytal práve múdry klaun, tiež nie je náhoda. Dobrý humorista je najnenávidenejším nepriateľom každého neschopného pokrytca.

Dobrá správa pre pána Machalu však je, že sa určite nemusí báť o svoj chlebíček. Premiér, ktorý sám v podobných situáciách siaha po sile a ženie karikaturistov pred súd, ak si z neho vystrelia, ľudí ako Machala vždy bude potrebovať.

Čítajte viac komentárov: