Keďže súčasťou vládneho programu je zvýšenie intelektuálnej bezpečnosti štátu, minimálny konsenzus by sa mohol vytvoriť na tom, že fiktívny bakalár by nemal byť ministrom.
Tým sa chce povedať, že pokiaľ Ján Richter nepríde – a veľmi rýchlo – s uveriteľnejšou a najmä podloženou históriou získania svojho titulu, mal by skončiť. Ako hovorí klasik – „do piatich sekúnd“.
Teda ak ešte má s čím prísť. Prezumpciu poctivosti, legality si podržme. Avšak povedať o okolnostiach získania bakalárskeho stupňa, ktoré sú doteraz známe, že sú sporné, je zľahčovaním situácie.
K tej situácii patrí, že v každej demokracii, kde existujú stopové prvky verejnej mienky, nesú podvodne získané diplomy, doktoráty, profesúry veľmi kruté dôsledky. Taký Pál Schmitt či Karl Theodor zu Guttenberg by vedeli poskytnúť podrobnosti.
Nie je najmenší problém preskúmať vzdelávací proces Jána Richtera - až po tú kontrolu akreditácie odboru. A súčasne požiadať banskobystrickú univerzitu, aby zverejnila jeho bakalársku prácu. Už len preto, aby si spomenul na tému, keďže ju zabudol...
Zažeňme kacírsku myšlienku, že čo by urobilo s intelektuálnou bezpečnosťou štátu, keby sa uzákonilo, že záverečné práce aspoň verejne činných osôb platených z rozpočtov musia byť kedykoľvek prístupné na nahliadnutie. Nasmiali by sme sa dobre.
Menej už z poznania, že Richter – pokiaľ sa neobháji – nebude žiadnou výnimkou, ale bežným pasažierom systému obchodovania s titulmi pre vplyvných ľudí. To je však iná a väčšia kauza. Richter je menšia, ale čarovná.
Keďže sa úspešne vzdelával ďalej, dokončil aj magisterský stupeň, pričom téma diplomovej práce – Financovanie politických strán – už žiadnu pochybnosť nevyvoláva. Áno, presne toto je odbornosť ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Ficovi nestačil stranícky pokladník (generálny manažér) s diplomom z odboru, on ho posadil do jedného z najlukratívnejších rezortov. Tam bude užitočnejší.
Škandály typu falošní doktori, eventuálne fiktívni bakalári, mávajú pre ich účastníkov fatálne dôsledky preto, lebo vyžarujú rozkladné posolstvo, že k úspechu nevedú pracovitosť a výkon, ale známosti a podvod. Na vlastnú úroveň a príklad, ktorý spoločnosti dáva, by mala vláda, čo si robí starosť o intelektuálnu bezpečnosť, zvlášť pamätať. Keby to, pravda, nebola - od A do Z – len komédia.
