Vždy, keď ráno stlačíte tlačidlo na vašom počítači, začne sa úplne identická rutina – najskôr sa do pamäte načíta operačný systém, vy sa prihlásite a potom sa pospúšťajú programy.
Vždy presne rovnako, takmer s matematickou presnosťou: keď myšou niekam kliknete, položky sa otvárajú podľa toho, ako boli naprogramované, ikonka s obálkou v e-mailovom programe vyberie e-mailovú schránku. Ak ťuknete do klávesnice, počítač vypíše na obrazovku príslušné písmeno.
Aké odlišné od toho, ako fungujeme my ľudia, že? Nič nejde len tak automaticky, často sa nám nechce vôbec nič, sme nespoľahliví a správame sa úplne nevypočítateľne. Prečo je len medzi nami a počítačmi taký veľký rozdiel? Nedalo by sa od počítačov niečo priučiť?
Takmer spolovice sme len stroje
Dostal som sa k perfektnej knihe Sila zvyku novinára New York Times Charlesa Duhigga a zistil som, že to vôbec robiť nemusíme.
V skutočnosti takmer polovica z nášho života funguje presne rovnako ako počítač, keď doň ráno drgnete: bez nášho vedomia, len tak naspamäť. Až 40 percent z nášho dňa sa správame ako ten stroj.