Zamatový rozvod podľa New York Times

Vladimír Mečiar, trojnásobný slovenský premiér a samozvaný otec moderného slovenského štátu, začiatkom tohto mesiaca potichu odišiel z politiky. Aká úľava.

Jeho autokratický štýl vládnutia v 90. rokoch bol pre Slovensko ako krajinu i Slovákov ako ľudí viac než nepriaznivý.

Väčšina pokroku a ekonomického vývoja v posledných dvoch dekádach je odrazom práce tých, ktorí prišli po ňom. Jediným úspechom, ktorý možno nazvať Mečiarovým úspechom, je „zamatový rozvod“.

Načasovanie Mečiarovho odchodu z politiky sa prekrýva s 20. výročím jeho triumfu. V lete 1992, tri roky po tom čo Zamatovou revolúciou padol komunistický režim v Československu, Mečiar a vtedajší český premiér Václav Klaus vyjednávali o nenásilnom rozdelení krajiny.

Krajinu rozdelili bez referenda uvedomujúc si, že by ho podporila možno jedna tretina oboch národov. Obaja sa tak neskôr mohli radovať, že rozdelenie krajiny prispelo k rozvoju oboch republík.

Bol som medzi skeptikmi. V 1997 sme v Slovak Spectator publikovali náš prvý editoriál ako otvorený list premiérovi. Odsudzovali sme Mečiara za „zneváženie, vytlačenie a zdiskreditovanie prezidenta,“ za „zmanipulovanie otázok v referende,“ a za „otrasenie viery ľudí, že môžu meniť veci“.

Môj skepticizmus bol založený na vtedajšom limitovanom statuse Slovenska. Malé, čo sa týka populácie (5,4 milióna), ekonomiky (HDP o veľkosti Rhode Islandu) a jeho slávy (miesto narodenia rodičov Andyho Warhola). Bez 10 miliónov Čechov (ktorých pivo, kryštál a tenisoví hráči boli celosvetovo známi), som sa obával, že Slovensko nikdy nebude na podobnej úrovni ako ostatné národy.

Slovensku sa darilo viac, než všetci čakali

Ale krajine sa darilo viac ako väčšina ľudí predpovedala počas jeho prvých dní nezávislosti. Slovensko sa pridalo k NATO a Európskej únii. Zaujalo investičných investorov ako Hyundai a Peugeot-Citroen. Jeho ekonomika rástla míľovými krokmi medzi 1999 a 2008. V 2005 hostilo summit Bush-Putin a v 2011 svetový hokejový šampionát.

Tieto víťazstvá, všetky vybudované za vlády po Mečiarovi, boli umožnené práve vďaka zamatovému rozvodu. V rámci kontextu Československa by politické tlaky zabránili zavedeniu rovnej dane počas vlády Mikuláša Dzurindu.

Autority v Prahe by neutralizovali snahy Slovákov pritiahnuť na Slovensko zahraničných investorov. Keď Slováci vyhrali hokejový šampionát v 2002 a porazili Talianov v majstrovstvách vo futbale v 2010, už si tú slávu užívali sami.

V tom, že počas týždňa Mečiarovho odchodu z politiky zároveň slovenskí a českí ministri zahraničných vecí diskutovali o spojení niektorých medzinárodných aktivít, je istá irónia. V duchu spolupráce, ktorá bola od Mečiarovej éry znovu objavená, sa tak mení postoj ambasád, ktoré boli predtým buď pro-československé alebo pro-slovenskočeské.

Úspech rozdelenia

To by mohlo byť dôkazom, že rozdelenie bolo krátkodobé a tvrdohlavé. Na druhej strane však svedčia dôkazy o úspechu rozdelenia.

Rozdelenie a následná autonómnosť dala obom stranám (predovšetkým menšiemu a menej známemu národu Slovákov) sebavedomie byť v pozícii skutočných partnerov.

Súčasné aktivity nesmerujú k spojeniu týchto dvoch krajín. Dnes sú ich vzťahy lepšie ako kedykoľvek predtým. Obe krajiny zasiahla smrť ich posledného spoločného prezidenta Václava Havla v decembri.

Obchod zostáva veľmi silný, obe krajiny sú stále druhými najväčšími vývozcami (po Nemecku). Slováci ostávajú najväčšou národnou menšinou žijúcou v Českej republike a Česi sú zase najpočetnejšou skupinou turistov, ktorí navštevujú Slovensko.

Niektorí tak môžu povedať, že ich vzťahy sú dobré. Ja tvrdím, že sú dobré preto, že sa krajiny oddelili.

Slovensko a Česko išli ako oddelené krajiny každá vlastným smerom. Obe vstúpili do NATO a OECD len v inom čase. 1. mája 2004 spoločne vstúpili do Európskej únie, ale ich kroky boli odlišné. Česi prebrali rotujúce predsedníctvo EÚ 1. januára 2009 – rovnaký deň ako Slovensko prijalo euro za svoju menu. Tento krok sa u Čechov neočakáva skôr ako v roku 2015.

Tak, ako sa Česi nemôžu sťažovať na to, že sú v ústraní, Slováci nemôžu hovoriť, že sú utláčaní. Zásluhy aj pády padajú na účet každej krajiny.

Čo sa môžu európski separatisti (od Čiernej Hory cez Flámsko až po Škótsko) naučiť zo skúsenosti Slovákov?

Slovensku sa podarilo niekoľko vecí veľmi dobre. Pritiahlo zahraničných investorov svojou atraktívnou ponukou daní a inými podobnými výhodami. Geopoliticky sa spriatelilo napríklad so Spojenými štátmi vďaka ich pomoci v Afganistane a Iraku, s Európskou úniou vďaka zavedeniu reforiem z Bruselu. Oba tieto kroky pomohli k integrácii sa do medzinárodných štruktúr, ktoré malým krajinám ponúkajú veľké možnosti.

Mečiara našťastie odvolali dosť skoro na to, aby tí, ktorí prišli po ňom mohli jeho „úspech Zamatového rozvodu“ premeniť na skutočnú devízu.

Medzititulky sme.sk