K zábavným momentom kauzy Rath patria výkriky jeho súdruhov zo sociálnej demokracie a z vedenia Stredočeského kraja, ako strašne sú odhalením ich hajtmana šokovaní a že nemali ani najmenšie tušenie, ako pod jeho vedením kraj fungoval.
Je nemožné, aby nič nevedeli a to dáva váhu podozreniu, že to takto chodí aj v ostatných krajoch ovládaných ČSSD (väčšinou v spolku s komunistami). Čo je možno hlavný dôvod, prečo sa česká ľavica tak urputne snaží zvrhnúť súčasný kabinet: chce zabrániť zmenám v justícii, ktoré sa Nečasovej vláde pomaly a polovičato, ale predsa len darí presadzovať.
Český príklad totiž názorne ukazuje, ako očista verejného života a boj proti korupcii nakoniec vždy závisia najmä od politikov. Nestačí ľubovoľný počet nových spravodlivých sudcov a prokurátorov.
Bez politickej podpory nič podstatné nedokážu jednoducho preto, lebo pôsobia v systéme, ktorý vytvárajú politici, a na ktorého najvyššie posty vymenúvajú ľudí opäť politici. Ak dnes v Česku dochádza k zmenám (čo je zatiaľ stále skôr nádej než fakt), je to skôr zásluha ministra vnútra Kubiceho, ministra spravodlivosti Pospíšila a premiéra Nečasa.
Plus bývalého prezidenta Havla, ktorého vymenovania umožnili, aby sa napríklad z Ústavného súdu v Česku stala inštitúcia chrániaca čistotu verejného života.
Viera v to, že systém možno zmeniť aj bez politikov len vďaka sudcom a prokurátorom, je len čakanie na mesiáša, iná verzia naivnej viery v to, že demokraciu zachráni niekoľko nových tvárí v politike. Samozrejme, to nejde ani bez poctivých radových sudcov a prokurátorov. Kto si však dnes v Česku spomenie na sudcu Vojtěcha Cepla juniora či krajskú prokurátorku Zlatušu Andělovú?
Ešte nedávno predsa boli podobnými mediálnymi hviezdami, ako je dnes prokurátorka naháňajúca Ratha. Ich snahy a odvaha však vyšli do stratena, lebo vrcholné orgány justície, prokuratúry a polície vtedy ešte ovládali ľudia, ktorých tam politici vymenovali práve preto, aby všetky nepríjemné kauzy zamietli pod koberec.
Ako záleží na politikoch, vyniká tiež v porovnaní so Slovenskom. Na prvý pohľad u nás bola za Radičovej vlády situácia rovnaká ako v Česku, o zmenu pomerov sa snažili premiérka a ministri vnútra aj spravodlivosti, nechýbala ani podpora slušných sudcov a policajtov.
Zásadný rozdiel oproti Prahe však predsa len bol v politike. Vrcholná „justičná mafia“ brániaca zmenám má na Slovensku oveľa silnejšie pozície, za tie však vďačí Ficovi a Mečiarovi. Radičová naopak nedokázala obom ministrom zaistiť ani podporu svojej vlastnej strany a už len preto sa musela ich snaha skončiť bez podstatného úspechu.
