Vojenský puč v Egypte: rana arabskej jari

Neúspešný prezidentský kandidát, blízky egyptským revolučným skupinám, označil vývoj v Egypte za vojenský prevrat a kontrarevolúciu. Znervóznel aj svet. Zdrojom obáv pritom nie je finále prezidentských volieb. V  ich pozadí sa skrývajú omnoho závažnejšie udalosti.

Po desaťročiach, keď sa úrad egyptského prezidenta automaticky spájal s Husním Mubarakom, si budeme zvykať na nové meno: Muhammad Mursí. Pomerne nevýrazný muž s bradou sa stane piatym prezidentom v dejinách Egypta a prvým prezidentom – civilistom. Mursí získava pre Moslimské bratstvo po takmer roku a pol od začiatku egyptských protestov funkciu hlavy štátu.

Najvyššia vojenská rada, ktorá sa po Mubarakovom zvrhnutí vyhlásila za strážkyňu prechodu od starého režimu k demokracii, má podľa svojich sľubov odovzdať moc novému prezidentovi, a teda civilnej administratíve 1. júla. Kto tomuto sľubu generálov uveril, musí byť ich poslednými krokmi sklamaný. Mnohí však o úprimnosti zámerov junty pochybovali už od úplného začiatku egyptskej revolúcie.

Keď sa v pondelok ráno snažili dvaja poslanci Moslimského bratstva dostať do práce, zabránili im vstúpiť do parlamentu vojenskí policajti. Minulý týždeň totiž vojenská rada rozpustila demokraticky zvolený parlament, v ktorom väčšinu kresiel malo Moslimské bratstvo a ďalšie islamské strany.

Junte poslúžil na rozpustenie parlamentu výrok ústavného súdu. Volebný zákon, ktorý samotná vojenská rada pred minuloročnými voľbami podpísala, podľa neho pre určité nezrovnalosti odporuje egyptskej ústave.