Dedo môj/můj

Po nežnej revolúcii prišiel nežný rozvod. Pred dvadsiatimi rokmi sa začal nenávratne rozpadávať spoločný štát Čechov a Slovákov. Prečo sme sa rozišli tak hladko, prečo si nechýbame, a napriek tomu sa máme radšej ako kedykoľvek predtým? Pre český denník MF DNES a SME o tom píšu osobnosti českého a slovenského verejného života.

„A máme novinu, Palíček nám začal hovoriť po česky,“ referuje švagriná pri rodinnom obede o mojom štvorročnom synovcovi. „Naschledanou,“ vraví nám keď nasadajú do auta.

Čeština, prvý cudzí jazyk, ktorý slovenské deti začnú spontánne používať. Niečo podobné, ako keď jeden z rodičov hovorí iným jazykom a deti sú takzvane prirodzene bilingválne. Tu sú však obaja rodičia Slováci, len v televízii, v televízii dávajú rozprávky, v ktorých postavy a postavičky, hrdinové i padouchové, mluví česky.

Moje prvé české slovo, nad ktorým som sa v detstve pozastavila a zaregistrovala, že ide o cudzí jazyk, bol polštář, dodnes si pamätám, že ma prekvapilo, ako blízko môže mať vankúš k poštárovi.