Koniec dôchodkového socializmu v kapitalistickej Európe

Krajiny najviac postihnuté krízou pochopili, že ich dôchodkové systémy sú neudržateľné a začínajú ich meniť. Slovensko začne najmä po roku 2020 rýchlo starnúť, malo by byť pripravené.

Finančná kríza a bankroty štátov poriadne zamávali aj sociálnym štátom v západnej Európe. V starnúcej Európe pohlcujú dôchodkové systémy najväčšiu časť verejných výdavkov. Čo urobila kríza s dôchodkami  v krajinách vykričaných finančných hriešnikov?

Grécky dôchodkový systém nemožno nazvať inak ako perverzným. Krajina má veľa dôchodcov v pomere k pracujúcim. Tzv. miera závislosti, počet ľudí vo veku 65+ rokov k ľuďom vo veku 15 – 64 rokov, predstavuje v Grécku 29 percent (u nás zatiaľ len 18). Veľa Grékov odchádzalo do dôchodku pred šesťdesiatkou.

Druhým problémom je neúnosne veľká miera náhrady mzdy dôchodkom. Priemerný dôchodok bol prakticky taký istý ako priemerná mzda a po odrátaní daní de facto ešte vyšší. Priemerné čísla však zakrývajú veľké rozdiely.

Kým jeden milión dôchodcov dostáva mesačne len 400 - 500 eur, najvyššie dôchodky dosahujú 2770 eur. Všetky dôchodky boli indexované rovnako, čím sa zväčšovala priepasť medzi chudobnými dôchodcami (väčšinou z robotníckych profesií) a bohatými dôchodcami - dobre platenými štátnymi úradníkmi.