KOMENTÁR LUKÁŠA FILU
Sestry verzus lekári

Námietky proti zvyšovaniu miezd sestier majú svoje opodstatnenie. Ale týkať by sa mali aj lekárskych platov. A vznášať by ich mali politici, nie justícia.

Ranné odbery krvi vedia vystresovať každého. Ale také vedenie Generálnej prokuratúry či sudcovia Ústavného súdu teraz musia byť vystrašení dvojnásobne. Vysvetliť totiž naštvanej sestričke s injekciou v ruke, prečo nemocniční lekári mohli dostať vyššie platy a ona nie, môže byť problém. Ono sa to totiž celkom dobre vysvetliť nedá.

Rozhodnutie Ústavného súdu nie je konečné a predbežné pozastavenie účinnosti sadzobníka miezd nie je ešte vyhotovené aj s odôvodnením, takže súčasné rozmýšľanie Ústavného súdu ani nie je presne známe, ani nie je konečné. Dá sa však vychádzať z toho, že prijal aspoň niektoré argumenty zastupujúceho šéfa prokuratúry Tichého, ktorý o zrušenie zákona žiadal a že ho zaujali do tej miery, že ho aj preventívne pozastavil.

Skúsme si zjednodušene zhrnúť, na čom stál Tichého návrh. Po prvé, tvrdil, že sestričky sú neférovo zvýhodnené oproti iným zdravotníkom. „Ide o pozitívnu diskrimináciu v prospech sestier, ktorá by mohla byť ústavne konformná iba v prípade, ak by pre to existovali objektívne a rozumné dôvody,“ píše prokuratúra. Tie tu však vraj neboli.

Druhý problém má byť, že zákon pridal nečakané nové bremeno súkromným lekárom – „povinnosť poskytovať favorizovanej skupine osôb (sestrám) mzdu aspoň v zákonom ustanovenej výške predstavuje obmedzujúci zásah do základného práva užívať svoj majetok“.

No a tretím problémom má byť, že na vyššie platy neexistuje dosť verejných zdrojov, čiže právo na ne sa stáva „iluzórnym“. Podľa Tichého je „v rozpore s princípom právneho štátu, ak zákonodarca priznal určitej skupine základné právo na odmenu v rozsahu, ktorý nenachádza odraz v reálnom vývoji spoločnosti“.

Všetky tri argumenty majú racionálny základ – optometristi, maséri a zdravotní asistenti majú právo sa pýtať, prečo aj oni nemajú garantované vyššie platy. Krach súkromných ambulancií pre nové náklady je problém. A áno, kde nič nie je, aj zákon ťažko zoberie.

Lenže je tu jedno veľké „ale“ – všetky tieto argumenty platia aj pri platoch lekárov. Aj oni si štrajkom vydobyli nový paragraf, ktorý pre iných neplatí. Aj ich mzdy zaťažujú aj súkromníkov. A rastúci dlh nemocníc tiež nesvedčí o tom, že spoločenská realita velí zvyšovať platy.

Jeden problém s pozastavením miezd sestier teda je, že je diskriminačné, pričom rozdielny prístup nebol rozumne zdôvodnený. Druhý spočíva v tom, že návrh je veľmi aktivistický. Úvahy o tom, čo je primeraný plat a čo si spoločnosť môže dovoliť, majú patriť politikom. Ich úlohou je dohadovať sa s odbormi, firmami, zamestnancami a hľadať schodné riešenia.

No a zábavné tiež je, že legitimitu platov sestier rieši generálny prokurátor, ktorého nikto nevolil a jeho legitimita je teda nulová, a ústavní sudcovia, ktorí sami seba vyňali spomedzi iných ústavných činiteľov a zakázali zmrazenie vlastných miezd.