To, že bridlicový plyn môže zmeniť európske plynárenstvo, vie už i Gazprom. Prognózy sa však rôznia. Environmentalisti bijú na poplach, iní vidia v týchto ložiskách všeliek na energetickú závislosť a vysoké ceny. Pravda je niekde uprostred.
Zemný plyn uzamknutý v póroch bridlíc bol donedávna neprístupný. Cestu k nemu odomkli inovácie horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia. Tie však priniesli aj niekoľko zásadných otázok. Najviac diskutovanou je pravdepodobne vplyv na životné prostredie.
V roku 2010 nakrútil Josh Fox dokument GASLAND, v ktorom divák okrem iného vidí horiaci vodovodný kohútik. Varovaním pred únikom prírodného zemného plynu (bez zápachu) môže byť tragédia v texaskom Kilgore z marca 1937. Plyn unikol z ropných vrtov, nahromadil sa v miestnej škole a pri výbuchu zahynulo 300 študentov a učiteľov.
Od výbuchu uplynulo 75 rokov, bezpečnosť sa zvýšila, no hrozba úniku plynu pri ťažbe zostala. Z hľadiska bezpečnosti je kľúčové zapuzdrenie vrtu. Puzdro tvorí oceľový obal, ktorý sa spevňuje vrstvou cementu. Päť takýchto vrstiev je zárukou, že vrt vydrží vysoký tlak a obal bude nepriepustný. I keď sa porucha nedá nikdy úplne vylúčiť, jej pravdepodobnosť je nízka.
Obamove obavy
Druhým rizikom je tekutina, ktorá sa používa pri hydraulickom štiepení. Z viac ako 99 percent ju tvorí zmes vody a piesku. Voda je médiom, ktoré pod vysokým tlakom štiepi bridlicový masív. Pieskové zrná zostávajú po vyťažení vody v prasklinách a zabezpečujú priepustnosť vytvoreného rezervoáru.
Do „frakčnej“ tekutiny sa tiež pridávajú niektoré chemické látky, ktorých účinky sú potrebné na vytvorenie alebo fungovanie rezervoáru. Ani jedna z chemických látok nie je neobvyklá; ide o zlúčeniny používané v potravinárstve, kozmetike alebo drogérii.
Problém však môže spôsobiť ich veľké množstvo. Na ilustráciu celkový objem „frakčnej“ tekutiny môže v prípade jedného vrtu dosiahnuť až 40 miliónov litrov, teda pol percenta objemu znamená v takom prípade 200tisíc litrov prímesí.
Na riziko chemikálií odkázal i prezident Barack Obama v správe o stave únie v januári 2012: „Požadujem od všetkých firiem, ktoré ťažia plyn na verejných územiach, aby zverejňovali zoznam chemikálií, ktoré používajú, pretože Amerika bude rozvíjať tento zdroj iba tak, aby neohrozovala zdravie a bezpečnosť svojich obyvateľov.“
Inovačné úsilie ťažobných spoločností sa preto dnes zameriava na možnosti recyklácie „frakčnej“ tekutiny. Na americkom trhu je v tomto smere aktívna najmä Chesapeake Energy, dvojka v ťažbe plynu z bridlíc. Firma v testovacej fáze tekutinu opätovne využíva v nových vrtoch. V budúcnosti chce úplnú recykláciu.
Investícia sa vráti do troch rokov
Podobne, ako sa preceňujú environmentálne riziká, často sa preceňuje aj bezprostredný ekonomický prínos pre plynárenstvo v Európe. Zdá sa, ako keby mala masívna ťažba z bridlíc prísť takmer okamžite a nekonvenčný plyn by mal oproti plynu z Ruska priniesť cenovú výhodu a nezávislosť. Aspoň podľa politikov.
Aby sa tak stalo, treba rozvinúť jeho plošnú ťažbu. A to nie iba z pohľadu počtu prvých vrtov, ale aj z pohľadu nových vrtov, ktoré tie pôvodné musia vo veľmi krátkom čase doplniť, pretože z celkového potenciálu vrtu sa viac ako tri štvrtiny vyťažia už počas prvých piatich rokov. Vrt dokáže produkovať zostatkové objemy ešte ďalších pätnásť rokov, ale bezprostredný úžitok prinesie na začiatku.
Na päť rokov sa spravidla kalkuluje aj investícia. Prax v USA ukazuje, že investíciu do ťažby môže mať investor späť do prvých troch rokov produkcie a počas ďalších dvoch rokov, dokedy produkcia vrtu nezačne výrazne klesať, môže zvýšiť návratnosť investície o ďalších 40 percent.
Do akej miery je však európska verejná mienka naklonená „rozvŕtaniu“ krajiny, ktorá je husto posiata rezerváciami a pamiatkami a je priestorom na budovanie cestovného ruchu? Povrchová technológia vrtu nie je priestorovo veľká, ale i tak ide o spoločensky citlivejšiu tému ako napríklad výstavba veterného parku, ktorý zmení vzhľad krajiny zásadnejšie.
Európa obchoduje inak
V neposlednom rade je témou i obchodovanie. Základným kameňom európskeho plynárenstva je dlhodobý kontrakt. Plní svoju rolu z hľadiska energetickej bezpečnosti, ale súčasne má význam pri rozvoji infraštruktúry. Súčasťou dlhodobých kontraktov sú i minimálne odbery, takzvané klauzuly take-or-pay. Otázka tak znie, kto z obchodníkov bude nakupovať veľké objemy komodity voľne na trhu, ak je viazaný dlhodobým kontraktom?
Kým sa nezmenia kontrakty ako také alebo skokovo nestúpne dopyt, plyn z bridlíc bude doplnkom, nie kľúčovým nástrojom na pokrytie spotreby. V nadväznosti na to, trhovému obchodovaniu musí zodpovedať i infraštruktúra. Tá je dnes viac vybavená pre potreby dlhodobých kontraktov než pre flexibilné fyzické toky v závislosti od obchodovania na trhu. Jej rozvoj a dobudovanie si vyžiada istý čas.
Bridlice budú hrať úlohu aj v európskom plynárenstve. Oveľa skôr, ako by si možno želali niektorí environmenatlisti, ale súčasne o dosť neskôr, než ako dúfajú politici a iní optimisti.
(Autor je analytik portálu energia.sk)
Čítajte viac komentárov:
Premiér by si mal všimnúť protesty pred Generálnou prokuratúrou, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Vyrovnanie sa s minulosťou je problém aj v krajinách, ktoré preto urobili oveľa viac než Maďarsko či Slovensko, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Politici majú prehnanú mienku o vplyve štátnej televízie na ich popularitu, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Michal Hudec
