Všetci sedia pri vode, len ja sedím pri počítači a prekladám knihu z ruštiny.
Večer vidím, že už nevidím: krupnyj prekladám ako okrúhly, lebo čítam kruglyj, a strašnyj ako čudný, lebo čítam strannyj. Chyby v prekladoch sú často z únavy, ale tie najkrajšie lapsusy pri prekladaní z blízkeho jazyka vznikajú z toho, že mnohé slová v oboch jazykoch rovnako znejú, no významovo sa neraz až dramaticky odlišujú.
Tento lapsus milujem: v origináli žena hovorí mužovi: Ja beremennaja. Prekladateľka správne: Som tehotná. V origináli muž odpovedá: Nu i pusť. Prekladateľka: Tak poroď! (Ruské pusť znamená nech.)
Aj tento je milý: v scéne, kde nad ránom v byte vrcholí flám, z ničoho nič čítam: Saša šiel do Rigy. Hm, z kontextu nič také nevyplýva. No iste: ruský zvrat pojechať v Rigu znamená presne to, čo slovenský – chváliť Dávida. Čiže – vracať.
Aj mne sa stalo, že som preložil slovo nočnik ako nočník, hoci je to lampa na nočnom stolíku a slovo jazva ako jazva, hoci je to vred. Našťastie som to pri druhom čítaní „vychytal“. Ale že som vetu Sobor stojal v lesach preložil ako Chrám stál v lesoch, kým správne malo byť Okolo chrámu stálo lešenie, mi musela podčiarknuť až pozorná redaktorka.
Dobré fóry vznikajú pri prekladoch z češtiny. Už som čítal, že k moci sa dostala politická kľuka, aj to, že pec v chate bola zatopená. Raz som pre české noviny napísal glosu, že na pôde SAV sa uskutočnila istá konferencia. Redaktor to preložil správne: na půdě SAV... a tak ďalej. O pár dní môj český text prebrali naše noviny v slovenčine. Dozvedel som sa, že na pôjde SAV sa uskutočnila konferencia...
Končím: už sa mi na obrazovke pletie Balkán s balkónom a nádor s národom. Dobrú noc.
