KOMENTÁR PETRA SCHUTZA
Ďalší expert v dome

Nový riaditeľ nezmení prehlbovanie materiálnych ani duchovných strát. Prispôsobivosť bola základným kritériom voľby.

Týždeň vynútenej odkázanosti na šesť slovenských televízií - čo sa stalo autorovi - je najlepší liek proti voľbe riaditeľa RTVS. Pohoria humusu, nudy a nekonečnej prázdnoty, čo vyprodukujú Markíza, Doma, Joj, Joj Plus, STV 1 a 2, priam provokujú poznámku, že väčšou témou pre parlament než dilema Mika/Rezník by bol zákaz šírenia audiovizuálneho obsahu vysielateľmi so sídlom na Slovensku...

Ale dobre. Vysielatelia s licenciou vytvárajú aspoň zisk a zvyšujú HDP. Nový šéf RTVS Václav Mika však - podobne ako všetci predchodcovia (s výnimkou Rybníčka) – vytvorí len ďalšie straty. Tak materiálne, ako i duchovné.

To nie je nič osobné proti nemu, len prírodný zákon, ktorý hovorí, že kvalita i kvantita takzvaného verejnoprávneho obsahu sú funkciou početnosti a solventnosti koncesionárskej verejnosti. Eventuálne možností rozpočtu.

Skutočnosť, že čo do publicistiky, spravodajstva, a vlastne všetkého, je Slovenská televízia svetelné roky za - ako vzor dávanou a doma permanentne kritizovanou - Českou televíziou, má skrátka svoju objektívnu príčinu. Každý, kto chce od STV verejnoprávnosť podľa zahraničných vzorov, musí začať tým, že chce zvýšiť koncesionárske poplatky asi dvaapolnásobne. Minimálne.

Mika nič také v projekte, samozrejme, nemal. Politici by ho rozniesli na kopytách a riaditeľom by sa nikdy nestal.

Subjektívnou príčinou toho, že horší program od STV nenájdete na Eutelsate, Intelsate ani Astre, je veru aj fakt, že o riaditeľa s vyššou ambíciou než zachovanie plesnivého status quo, politika ani nemá záujem. Hoci význam a dosah STV v radikálne zmenenom prostredí nesmierne preceňujú, strany si zvykli na mediálnu platformu, ktorú majú pod kontrolou.

To, že inštitúcia robí obchody s externým prostredím, je jedno puto. A druhé to, že spravodajsko-publicistická sterilita RTVS, obalená visačkou „verejnoprávnosti“, posilňuje, legitimizuje nepísanú konvenciu, že ako spoločensky podstatné sa riešia agendy, ktoré prinášajú politici. A následne rozoberajú prizývaní, dôsledne selektovaní režimoví „odborníci“ (politológovia). Absolútne zlyhávanie STV vo vytváraní priestoru na hlbšiu verejnú diskusiu (až na jeden nočný program, ktorý bude zrušený), je slovenské špecifikum, ktoré robí túto televíziu zúfalo „neverejnoprávnou“.

A keďže prispôsobivosť, konfekčnosť, priemernosť bola medzi riadkami tejto voľby vpísaná ako základné kritérium, nič na tom nezmení ani Václav Mika.

Čítajte viac komentárov: