Komentár Petra Schutza
Neskoro na diskusiu

Vôľa Smeru spojiť príjemné s užitočným, teda zničiť  druhý pilier a lupom zalátať  rozpočtové diery, je taká neoblomná, že priestor na debatu, nedajbože argumenty, nie je žiadny.

Ľudovít Kaník márne volal do ľudoprázdneho pléna: „Nie sme bezmocní (...), budeme dlho diskutovať (...).“ Zostal bez reakcie. Nielen v Smere, aj na ulici.  Je vymaľované.

Diskutovať, a do hĺbky veci, prečo je sporenie míľový reformný krok, mal a mohol aj Kaník vtedy, keď sám  šíril – resp. podporoval šírenie – bájí o „švajčiarskych dôchodkoch“.  Byť poctivejší a menej populistický, azda, azda by k tejto skrátenej legislatívnej poprave ani nedošlo.

Jeden z poradcov premiéra by napríklad nemohol mystifikovať, že „druhý pilier nenašiel vo svete veľa priaznivcov, skôr sa ľudia nabádajú k skutočne vlastnému šetreniu“. Anton Marcinčin podsúva, akoby odklon x percent bol slobodnou voľbou medzi povinným a nepovinným sporením.