KOMENTÁR TOMÁŠA GÁLISA
Keď sa stráca imidž

Posledná aféra Figeľovej dizertačnej práce môže zatriasť aj s KDH, ktoré svojmu predsedovi doteraz všetko odpúšťalo.

Za posledné dva roky sa na Jána Figeľa valí jedna pohroma za druhou, až to môže v jeho očiach vyzerať ako sprisahanie. Za všetky problémy a postupnú stratu imidžu zodpovedného politika, na ktorom si zakladá, si však predseda KDH môže len sám.

Keď sa prevalila kauza bytov prideľovaných v bratislavskom Starom Meste, Ján Figeľ v nej figuroval len ako jeden z mnohých známych ľudí, ktorí si lukratívnu nehnuteľnosť odkúpili za smiešnu cenu. Na rozdiel od ostatných sa však nechal pritlačiť k múru a prisľúbil, že svoj byt daruje na charitu.

Z čisto pragmatického hľadiska urobil chybu, pretože na rozdiel od ostatných pristihnutých, sa nielen vzdal niečoho, čo tak lacno už nikdy nenadobudne, ale aj preto, že musel rok čeliť otázkam, kedy byt charite konečne odovzdá. Ale tým, že byt nakoniec skutočne daroval na dobročinné účely, nastavil latku vysoko a jeho slová o zodpovednosti mali aj hmatateľný význam. Odvtedy to však s Figeľom išlo len z kopca.

Zodpovednosť predseda kresťanských demokratov spomínal aj pred marcovými voľbami. Týždeň pred hlasovaním usporiadal tlačovku, na ktorej odhalil bilbord s rozcestím – naľavo so Smerom do Grécka, napravo spolu s KDH k prosperite.

Posolstvo plagátu bolo jasné, ale namiesto toho, aby Figeľ podporil obraz slovom, začal ho zahmlievať. Namiesto zodpovedného áno/nie trúsil pri otázkach o možnej povolebnej spolupráci so Smerom vety ako „občania rozhodnú, ktorá z línií získa viac podpory a mandátov. Potom je to o partneroch“.

Ešte väčší problém nastal po voľbách, keď sa verejnosť dozvedela o mimoriadne štedrom odstupnom pre manažérov štátnych firiem spadajúcich pod Figeľom vedený rezort dopravy. Svoju politickú zodpovednosť predseda KDH zhodnotil slovami: „To, čo sa dialo v rezorte, je zodpovednosť ministra. Mojou chybou je, že som dôveroval osobám, ktoré ma sklamali. Zároveň to zatieňuje obrovské výsledky v rezorte, ktoré sme dosiahli.“

Jeho strana vtedy zrejme usúdila, že vysvetlenie je v poriadku, a zvolila si ho na svoje čelo aj napriek tomu, že mimo strany bol Figeľov imidž už riadne otrasený.

Posledná aféra Figeľovej dizertačnej práce môže zatriasť aj samotnými spolustraníkmi v KDH. Titul za odmenu totiž nie je len problémom jednej vysokej školy a jedného predsedu.

Strana, ktorá chce kritizovať súčasnú vládu a vyčítať jej podporu bohatých akcionárov, môže len ťažko argumentovať v situácii, keď ju vedie človek, ktorý získal neoprávnené výhody len vďaka svojmu politickému postaveniu.

Čítajte viac komentárov: