KOMENTÁR LUKÁŠA FILU
O manželkách a statkoch

Manželka Štefana Harabina má šťastie – v roku 2006 sa jej podarilo dohodnúť peknú zľavu na byt, v roku 2010 si našla miesto na ministerstve spravodlivosti a hoci odišla ešte v skúšobnej lehote, v roku 2012 dostala ešte aj bolestné za zlú výpoveď.

O čosi väčšiu smolu má naša bývalá kolegyňa Zuzana Petková, ktorú už rok trestne stíhajú, lebo o pani Harabinovej písala. Stíhanie bolo vždy absurdné – ak by aj niekde nastal kriminálny únik, zjavne nepochádzal zo SME, na kontrole rodinných prepojení v štátnej správe existuje verejný záujem a zverejnenie informácie v sebe tak či tak nieslo nulovú ujmu či spoločenskú nebezpečnosť.

Celá vec pôsobí dvojnásobne šialene po nedávnych naťahovačkách o byt v Octopuse. Šéf Najvyššieho súdu opakoval, že o výhodnej cene nič nevie: „Ja som podpísal zmluvu tak, ako ju manželka doniesla.“ Sám bol teda ochotný vtiahnuť rodinu do správ. Len sa tak posilnil argument, že aj príbuzní funkcionárov musia niekedy zniesť mediálnu pozornosť.

Druhý zvrat, ktorý Štefan Harabin stále znova používal, bolo označenie Miroslava Beblavého, ktorý žiadal preskúmanie jeho majetku, za „dvadsaťpäťročného milionára“. A nič netrápilo bývalého ministra spravodlivosti viac než to, „ako prišiel tento človek k vile v lukratívnej časti Bratislavy“.

Pri tej dávke fantázie, ktorú majú u nás vyšetrovatelia, by aj toto mohlo byť vyzradením osobných údajov. Lebo o čo viac má Harabin právo rozprávať na tlačovke o majetkoch Beblavého pred vstupom do politiky, než novinár písať o plate jeho ženy?