KOMENTÁR KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO
Kto je tu naozaj drahý

Kým budú mať výdavky na zdravotníctvo a bezpečnostné zložky pri šetrení imunitu, ostane len možnosť zvyšovať dane a rýchlejšie brzdiť dôchodky a sociálne dávky.

Predstavte si významného politika, ktorý by prišiel s programom šetrenia na policajtoch, vojakoch, siskároch, hasičoch, lekároch či zdravotných sestrách a ako náplasť by ponúkol viac peňazí pre učiteľky a učiteľov a takmer nulový deficit rozpočtu.

A na otázku, či nešetriť radšej na úradníkoch, by odpovedal, že možno by ich malo byť trošku menej a určite by mali podávať iné výkony, ale že celkovo sa neoplatí zo sumy na ich platy významne uberať. Zrejme by sme ho mali za blázna a jeho PR manažér by sa ďalšieho prieskumu verejnej mienky radšej nedožil. No určite by sa na jeho návrh dali nájsť racionálne argumenty.

Porovnania druhov verejných výdavkov v krajinách V 4, ktoré urobili dvaja maďarskí ekonómovia (Szemere, Kiss) stálo dvom terajším členom slovenskej Fiškálnej rady za to, aby z neho vo svojich odporúčaniach politikom urobili záver, ktorý by fiktívneho politika potešil.

„Z porovnania s ostatnými krajinami V 4 vyplýva, že rezervy na strane výdavkov sú predovšetkým v ozbrojených zložkách a zdravotníctve. Naopak, na školstvo dáva Slovensko najmenej spomedzi stredoeurópskych krajín,“ napísali na jar Ľudovít Ódor a Štefan Horváth.

Na armádu a bezpečnosť dávame v pomere k veľkosti ekonomiky vo V 4 najviac, približujú sa nám len Poliaci. Naše zdravotníctvo minie v porovnaní so schopnosťou krajiny zarobiť naň približne toľko, koľko české, no výrazne viac ako maďarské a poľské.

V nákladoch na vzdelávanie sme vo V 4 podľa prepočtov ekonómov najskromnejší, no Česko a Maďarsko na tom nie sú dramaticky lepšie. V ostatných častiach verejných výdavkov vrátane sociálnych výdavkov a nákladov na byrokraciu vybočujeme z priemeru oveľa menej.

Ak veríme tomu, že nie je múdre investovať do vzdelania menej ako susedia, s ktorými súťažíme o prácu, a nezdá sa nám ani myšlienka šetriť na bezpečnosti a zdraví, môžeme sa pokúsiť v pomere k bohatstvu krajiny míňať najviac vo všetkom. Problém je, že na to treba splniť jednu podmienku - museli by sme mať aj najväčšie dane v regióne.

Alebo núťme politikov, nech sa zbavia napríklad klišé, že čím viac minieme na zdravotníctvo, tým dlhšie budeme žiť a že čím viac peňazí bude mať v rozpočte minister vnútra, tým viac sa budú policajti zaoberať svojím poslaním namiesto zarábania peňazí pomimo.