Viac ako výstava Prerušená pieseň – Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956 v Slovenskej národnej galérii, vzbudila pozornosť socha Stalina, ktorá v päťdesiatych rokoch stála uprostred Bratislavy, inštalovaná dnes pred budovou ako „pútač“.
Ako to, že neprotestujú?
„Reklamný ťah“ oceňujú turisti, ktorí sa so sochou fotografujú. Odmietajú ho však niektorí intelektuáli – napríklad Grigorij Mesežnikov – pre ktorých je Stalin masovým vrahom, aj občania. Jeden z nich ho na protest polial červenou farbou.
Vedenie SNG podalo trestné oznámenie za poškodenie umeleckého diela. S kritikou neznámeho performera sa ozval aj spisovateľ Silvester Lavrík.
Výstavy sa dajú pripraviť rôzne. Od výskumnej, ktorá sa najprv venuje bádaniu, až po takú, ktorá pracuje len s dojmami. V Prerušenej piesni o bádanie síce išlo, ale výsledok je problematický: namiesto „stíchnutia“ výstava vzbudila obdiv.
Sorela bola vizuálnym vyjadrením politickej totality založenej na komunistickej ideológii, ktorá zničila životy miliónov ľudí, čo s ňou nesúhlasili. Ako je možné, že výstavou sú nadšení aj vzdelaní diváci a proti soche Stalina pred budovou SNG neprotestujú?